Čo vedie rybu k výberu konkrétnej potravy, keď má na výber zo širokej škály pre ňu typickej potravy? Výber ovplyvňujú mnohé faktory ako početnosť potravinových organizmov, ich výnimočnosť či vzácnosť pre daný druh ryby, chuťové vlastnosti, výživová hodnota potravy, hoci tú si ryba zámerne nevyberá. Významná je aj dostupnosť, stupeň námahy pri hľadaní a chytaní potravy. Musí postupovať tak, aby sa pri hľadaní potravy sama nestala korisťou. Zanedbateľné nie sú ani farebnosť, pohyblivosť, forma či tvar.

Príjem potravy je špecifický už aj v stavbe orgánov, ktoré sa na ňom podieľajú. Kaprovité ryby majú pažerákové čeľuste, ktorými sú hypertrofované v poradí piatej žiabrové oblúky. , na ktorých sú umiestnené žiabrové zuby. Kaprovitým rybách chýbajú zuby v ústach a žalúdok v zažívacom aparáte, ale zvlášť vyvinutú majú pažerákovú dutinu.

Proces prijímania potravy u kaprov a iných kaprovitých rýb sa skladá z niekoľkých fáz. Dôležitú úlohu zohráva najmä veľkosť a čistota potravy.

Keď kapor natrafí na väčšiu potravu, najmä pohybujúcu sa, vysunie hornú časť úst a stiahnutím vnútra ústnej dutiny do tvaru trubice potravu nasaje. Rýchlosť prúdu je až 0,6m/s. Vysunutie úst prispieva aj k tomu, že ryba sa k potrave nemusí priblížiť nadoraz. Schopnosť vysunutia úst umožňuje kaprovi hľadať potravu v polohe vodorovnej.

Ak kapor konzumuje drobnú potravu rozptýlenú medzi nečistotami (bahno, piesok), berie oveľa obozretnejšie. Pohyb úst je pomalý, ide o čiastočné prehltávanie. Pri tomto úkone sa uplatňuje len slabý nasávací prúd. Druhú fázu možno charakterizovať ako ochutnávaciu. Na selekcii sa podieľa filtračná činnosť žiabrového koša, na ktorom sa zachytávajú organizmy zodpovedajúcej veľkosti. Nečistôt sa okamžite zbavuje spätným prúdom ústami alebo žiabrovými otvormi.

ISBN 0231-8768 Poľovníctvo a rybárstvo 1997