Objemné plaváky waggler

V rýchlejšie tečúcich vodách treba používať plaváky, ktorých plávajúce teleso sa nachádza úplne hore. Tieto plaváky veľmi presne signalizujú zábery a dajú sa dobre vodiť. V tečúcich vodách je lov s plavákom náročnejší, preto ho vyskúšajme až po získaní určitej praxe. Nosnosť anglických plavákov, takzvaných angličákov sa, bohužiaľ, neudáva v gramoch, čo by bolo dôležité pre správne vyváženie, ale v anglickej jednotke hmotnosti.

Vyváženie olovkami

Pri výbere plaváka treba dbať na to, aby sme pri nahadzovaní dosiahli na miesto lovu a aby plavák zostal stabilne na vode. Príliš ľahké plaváky sa často dajú zbadať iba veľmi ťažko a vietor a vlny si s nimi robia, čo chcú. Príliš ťažké olovká však nie sú dosť citlivé alebo ryby nástrahu príliš rýchlo vypľujú. Vyberme si teda vhodný plavák, ktorý má skutočne potrebnú nosnosť. Na vyváženie plaváka existujú viaceré možnosti, ktoré ovplyvňujú tri činitele: signalizáciu záberu, technika použitia nástrahy a vzdialenosť hodu. Ale ako treba broky rozmiestniť? Broky rozmiestnime v poslednej tretine šnúry alebo v prípade menšej hĺbky v polovici šnúry, aspoň 5 cm od seba. Veľkosť brokov sa má od plaváka smerom k háčiku postupne znižovať, takže najľahší bude umiestnený na nadväzci s háčikom. Najdôležitejší je posledný brok, ktorý je najbližšie k háčiku. Najprv rozhýbe ryba práve tento brok, takže ako prvý signalizuje záber. Nesmie sa pripevniť príliš blízko háčika, lebo ryba by ho veľmi rýchlo rozoznala. Ak je však príliš ďaleko, ryba bude mať príliš veľký priestor, darmo pohne háčikom, my na plaváku nezbadáme nič. Optimálna vzdialenosť je na jednu šírku dlane od háčika. Tento spôsob vyváženia má tú výhodu, že nástraha sa ponára na dno pomaly a prirodzene a ryba na ňu zaberie už počas klesania na dno. Po nahodení sledujme plavák. Po dosiahnutí dna sa prvé, trošku ťažšie záťaže začnú ponárať a plavák sa vzpriami. Posledná časť montáže sa ponára veľmi pomaly – ako prirodzená nástraha – a ryby živiace sa nad dnom ju často zhltnú už vo vyšších vrstvách vody. Plavák sa začne v tomto prípade triasť alebo kývať a vtedy je čas na zásek. Ak sa to stáva často, je dobré plavák nastaviť na trochu menšiu hĺbku vody, aby sme sa zamerali na tieto ryby. Ak však záber prichádza vtedy, keď je už plavák určitý čas vyrovnaný, ryby sa nachádzajú v blízkosti dna a hľadajú si tam potravu. Pri prestavenom spôsobe vyváženia vnímajú ryby iba malý odpor. Keďže záťaže sú rozmiestnené na veľkej ploche. Ak nás však (menšie) ryby zaberajúce v stredných vrstvách rušia, lebo by sme radšej chytili ryby nachádzajúce sa na dne, záťaže rozmiestnime hustejšie k sebe a olovká pripevníme radšej na posledný meter udice. Tak dostaneme rýchlo sa ponárajúcu udicu, ktorá rýchlo prejde strednými vrstvami vody a menšie ryby ju nedokážu tak prudko chytiť. Tento spôsob vyváženia však zníži citlivosť udice. V rýchlo tečúcich vodách používame záťaže v tvare kvapky, keďže iba pomocou nich dokážeme nástrahu „vodiť“ a udržať. Na tento účel si zvoľme kvapkovú záťaž s dierkou v strede. Plavák pripevníme na kmeňovú šnúru, navlečieme gumenú zarážku (alebo dvakrát prevlečný kúsok silikónovej rúrky) a vhodnú kvapkovú záťaž na šnúru. Následne namontujeme obratlík a pripevníme nadväzec. Pomocou gumenej zarážky môžeme olovko pripevniť na ktorýkoľvek bod kmeňovej šnúry. Tento spôsob vyvažovania má tú výhodu, že nástraha rýchlo pristane na dne a v prípade vhodnej záťaže ju prúd nevytlačí na hladinu. V prípade piesočnatého dna, ak nehrozí riziko zakvačenia, treba hĺbku nastaviť tak, aby sa záťaž vznášala máličko nad dnom a nadväzec sa dotýkal dna. Tak môžeme udicou pohybovať nad miestom lovu a nástraha je tiež unášaná tam a späť. Zvyčajne je to veľmi účinná metóda. Ryby sú však často lenivé a rýchlo padajúcu nástrahu si ani len nevšimnú. V tom prípade treba ubrať z pohybov udice. Udicu najprv nahodíme na lovisko a špičkou prúta zabrzdíme plavák, aby bol  unášaný pomalšie, než ako tečie voda. V dôsledku zabrzdenia plaváka sa nezaťažený nadväzec voľne pohybuje v tečúcej vode, čo láka mnohé ryby, aby zabrali. Ale správanie rýb sa aj tu každodenne mení. Dnes sú obľúbené silno sa pohybujúce nadväzce, zajtra zase tie pokojnejšie. Niekedy majú ryby rady aj to, ak udicu držíme celé minúty v tej istej pozícii a nenecháme ju unášať. Pomáha iba neustále skúšanie. Nadväzec sa bude viac vlniť, ak olovko posunieme vyššie a tak nadväzec predlžíme. Nadväzec bude pomalší, ak si zvolíme ľahšiu kvapkovú záťaž a vyvážime malými brokmi. Lov s plavákom v riekach je skutočne náročný, na úspech potrebujeme väčšiu prax, ale ak raz niekto získa potrebný cit, určite sa mu to zapáči. Budeme potrebovať dlhé prúty (biče), ktorými sa dá nástraha dokonale kontrolovať. Existujú špeciálne prúty s citlivou špičkou, ktoré sa používajú bez navijaka, iba so šnúrou. Tieto prúty sú veľmi ľahké a ich dĺžka môže dosiahnuť až 14 metrov, sú však dosť drahé. Čím sú dlhšie a ľahšie, tým vyššia je ich cena. Ten, kto chce loviť radšej s kratšou šnúrou, nech si vyberie prút typu bolognese (bolonský). Aj tento prút je dostatočne dlhý, môže dosiahnuť dĺžku až osem metrov, ale používa sa s navijakom, čo pri väčších rybách znamená väčšiu istotu.

PRÚD POD HLADINOU

Pri miernom prúde pod hladinou sa môže stať, že v dôsledku reťazového vyváženia nástraha nepristane tam, kde sú ryby. Pre veľký počet záťaží predstavuje šnúra príliš veľkú styčnú plochu. V prípade prúdenia preto uprednostníme hustejšie vyvažovanie. Čím je prúd silnejší, tým hustejšie má byť aj vyváženie a plavák má mať o to väčšiu nosnosť.