Ako postupovať, ak chceme chytiť väčšie nedravé ryby, ako sú plaché a veľké kapry, bojové mreny alebo torpédovité amury? Veď každý rybár sníva o tom, že na háčik sa mu chytí kapitálny exemplár. V záujme dosiahnutia tohto cieľa nezabudnime venovať pozornosť koncovej montáži s pevnou záťažou kombinovanou s tenkým nadväzcom (vlascom), aj keď nie v každom prípade zaručí obrovský úlovok.

Na rozdiel od udice určenej na lov naťažko, ktorú sme už predstavovali, používanie koncovej montáže s pevnou záťažou neslúži na to, aby sa ryby pri zábere stretli s čo možno najmenším odporom a začali dôverovať nástrahe. Použitím montáže s pevnou záťažou chceme dosiahnuť, aby ryba nič netušila zabrala na nástrahu, o niekoľko sekúnd už cítila váhu záťaže  a následne sa bez ďalšej pomoci sama zasekla na háčik. Tento postup často núti rybu uniknúť, preto sa táto zostava nazýva aj úniková alebo samozasekávacia udica. Špecializované obchody ponúkajú rôzne druhy samozasekávacích koncových montáži, ktoré majú jednu spoločnú vlastnosť: záťaž je namontovaná napevno, nekĺže sa voľne po hlavnom vlasci. Pod záťažou uviažeme nadväzec s háčikom a následne na nadväzec priviažeme tenký vlasec (vlas), na ktorý neskôr natiahneme nástrahu. Nástrahu teda nedávame na háčik, ale predkladáme ju zavesenú na vlase. Na tomto vlase je slučka, nástrahu najprv prevŕtame špeciálnou ihlou na boilies, potom do hákovitého konca ihly zakvačíme slučku, prevlečieme cez nástrahu a pripevníme malým kúskom plastu alebo steblom trávy. Takto visí nástraha priamo po háčikom, pripravená na nahodenie. Ak sme udicu nahodili na sľubné miesto, prút položíme na držiak. Špička prúta má klesať smerom k vode a v prípade úniku má smerovať k predkladanej nástrahe. Následne napneme vlasec a medzi navijak a prvé vodiace očko pridáme signalizátor záberu, ako sme sa to už pri jemnom love naťažko naučili. Teraz nasleduje (azda nie príliš dlhé) čakanie. Záber je pri tejto metóde dosť netypický a prudký.

V prípade záberu sa pod vodou odohráva nasledovné:

Keď sa ryba dostane do blízkosti udice a zaberie na nástrahu, najprv má toľko priestoru na preskúmanie nástrahy, aký dlhý je nadväzec. Teda v prípade nadväzca dlhého 30 cm môže ryba krúžiť okolo záťaže s nástrahou v ústach vo vzdialenosti 30 cm bez akéhokoľvek podozrenia. Ale keď sa od pevnej záťaže vzdialili čo i len o centimeter viac, začne plávať k celej záťaži. Týmto pohybom si do úst sama zasekne háčik, vyľaká sa a väčšinou začne unikať. Vlasec sa začne rýchlo odvíjať z cievky navijaka, ktorú sme predtým nastavili na dosť voľný beh, aby v rozhodujúcej chvíli pustila. A o je ten okamih, keď vysvitne, prečo sme nemohli nástrahu zavesiť na háčik. Keď totiž nástraha zakryje hrot háčika, neprepichne ústa ryby a nenúti ju unikať. Ryba by jednoducho pustila nástrahu, keď začne plávať smerom k záťaži. Metóda s pevnou záťažou funguje iba v prípade, ak je ostrie háčika ponechané voľne vďaka nástrahe uviazanej na vlas. Tento spôsob predkladania nástrahy je pre rybára bezpochyby veľmi pohodlný.

Nástraha sa predkladá s napnutým vlascom na dne vody a rybár si záber všimne až vtedy, keď je už pre rybu príliš neskoro, čiže keď ju pre rybu príliš neskoro, čiže keď už zbadala trik a vyplašene sa snaží uniknúť.

Pri tejto metóde netreba po celý čas sledovať prúty, pretože v prípade záberu sa začne vlasec odvíjať z navijaka tak rýchlo, že zvuk brzdy navijaka rybára jednoznačne upozorní.

Teraz už stačí len vziať prút do ruky na zdolávanie treba zatiahnuť brzdu navijaka a pre istotu treba trošku zaseknúť, aby sa háčik dostal hlbšie do úst ryby. A môžeme sa začať zdolávanie

S istotou môžeme vyhlásiť, že vylovenie najväčších exemplárov nie je jednoduché ani touto metódou, ale na dlho očakávaný záber treba vždy čakať. Profesionáli často trávia čakaním celé dni. Používanie koncovej s pevnou záťažou však rybárovi umožňuje, aby sa počas lovu mohol venovať aj niečomu inému. V špecializovaných obchodoch už roky dostať kúpiť elektronické signalizátory záberu, vďaka ktorým je čakanie znesiteľnejšie. Signalizátor je na prúte, v prípade záberu sa vlasec dotkne kontaktu a signalizátor zvukovou a svetelnou signalizáciou hlási záber. Jednoduchšie to už nejde.

Koncová montáž s pevnou záťažou bola vyvinutá pôvodne na lov veľkých kaprov, ktoré sa lovili varenými a veľmi tvrdými nástrahami z cesta (boilies)

Tento spôsob vymysleli pred mnohými rokmi anglicky rybári, ktorí si všimli, že kapor najprv vdýchne boilies do úst a následne ich zubami uloženými hlboko v pažeráku pomelie a zožerie.

Odvtedy uplynulo veľa rokov a dnes sa už týmto spôsobom nelovia iba kapry, ale všetky druhy nedravých rýb. Samozasekávacia udica je síce aj naďalej prvoradou v love kapitálnych kaprov, ale rady na ňu zaberú aj iné veľké druhy nedravých rýb. Boilies a zrniny sa dajú kúpiť v rôznych veľkostiach. Po správnom nastavení montáže môžeme na vlas navliecť aj cesto alebo kostné červy. Pomocou boilies alebo kŕmnych zmesí s priemerom 10 – 12 mm navlečených na vlasec môžeme s použitím 50 – 70 gramovej záťaže alebo feedrového košíka uloviť dokonca aj liene. Alebo na háčik č. 6 – 8 natiahneme jeden – dva napučané cícery a cielenie ideme loviť pleskáče. Na boj bojovných mrien sú však vhodnejšie kúsky syra veľké 1 x 1 cm alebo boilies. V klasickej kaprárčine však používame väčšie boilies s minimálnym priemerom 20 mm. Ak nás ešte stále vyrušujú malé rybky, pokojne navlečme na vlasec dve takéto veľké boilies. Pri love kaprov musí byť aj hmotnosť záťaže väčšia: minimálne 80 gramov, ale ani 120 gramov nie je prehnane veľa. Priemer vlasca nemá byť menší ako 0,30 mm. Je jednoznačné, že na nahadzovanie týchto ťažkých záťaží budeme potrebovať špeciálne prúty, náš výstroj na to nie je vhodný. Každý špecializovaný obchod ponúka na tento účel prúty dlhé 3,60 až 3,90 metra.

Silu (vrhaciu záťaž) prútov ukazujú testovacie krivky udávané v anglických librách (lbs).

V tabuľke sú uvedené vhodné vrhacie záťaže. Keďže však nie v každej vode sa vyskytujú 10 – 15 – 20 kilové kapry, aj s prútom pre začiatočníkov sa dá nahodiť aspoň 50 gramová záťaž, ktorou sa už dajú získavať skúsenosti v oblasti lovu s pevnou koncovou montážou. Používame malé boilies alebo zrniny a niekoľko dní pred lovom zakŕmime vyhliadnuté lovisko. Každý deň hodíme za niekoľko hrstí krmiva na vhodné miesto, čo tam priláka ryby a zvyšuje pravdepodobnosť úspechu. K metóde s pevnou koncovou montážou sa najviac hodia takzvané navijaky baitrunner. Tieto navijaky sú vybavené malou páčkou, pomocou ktorej sa aj pri zatvorenej pružine dá navijak zastaviť (voľnobežná, záberová brzda).

Po nahodení zatvoríme pružinu navijaka, položíme prút a napneme vlasec. Potom otočíme páčkou navijaka baitrunner, čo umožní, aby ryba, ktorá zabrala na nástrahu, odvinula vlasec z cievky aj pri zatvorenej pružine navijaka. Pri zábere vezmeme prút do rúk, páčku nastavíme do pôvodnej polohy a tým sa navijak nastaví na normálny chod, čiže na vopred nastavenú brzdiacu silu. Je to nezanedbateľná výhoda, keďže v prípade záberu netreba strácať čas nastavovaním navijaka.

Uvoľnenie

Používajme výlučne iba takú montáž, ktorá v prípade pretrhnutia hlavného vlasca jednoducho uvoľní záťaž. Ak sa záťaž nevie sama uvoľniť, ryba musí ťažko olovko vláčiť so sebou a to by znamenalo je uhynutie.