Zisťovanie zveri

Pri stopovaní nezabúdajte na kavlitnú obuv.

Ak chceme zver uloviť, musíme najpr poznať jej stanovište, chodníčky, miesta, kam chodí na pašu, kde ju možno stretnúť, pozorovať, ohodnotiť a až po dobrom uvážení uloviť. Preto si musíme všímať:

- šľapaje

- dĺžku kroku rozkroku

- močenie

- trus

- hrabaniská

- rýpaniská

- ležiská

- stopy po ohryze

- odtierky

- bahniská

- iné znaky

aby bolo možné posúdiť, o aký druh zveri ide a ako sa správa. Stopy nie sú výdy veľmi zreteľné, závisí to od:

- počasia

- ročného obdobia

- rýchlosti pohybu

- hmotnosti

Poznanie týchto znakov nám uľahčí poľovanie a spestrí naše poľovné zážitky.

Stopy čiže odtlačky chodidiel upozornia poľovníka na prítomnosť zveri v revíri, pomocou nich možno určiť:

- druh zveri

- pohlavie

- vek

početnosť

Najlepšie možno stopovať zver za mokrého počasia a na snehu, kde čerstvosť stôp prezrádzajú ostré obysy odtlačkov. Staršie stopy majú na snehu obrysy zasypané alebo po odmäku zaoblené, na mokrej zemi sú staršie odtlačky obschnuté.

Pri jelenej zveri je stopa jeleňa vpredu zaokrúhlená a ratice sú zovreté. V blate a snehu sa odtláčajú aj paratice. Jeleň kráča dlhými krokmi a jednotlivé stopy smerujú von. Jelenica má menšiu stopu s otvorenými raticami a celkový tvar stopy je okrúhlejší ako pri jeleňovi. Na rozlíšenie stopy ročného jeleňa a jelenice trevba dobrú prax. Pri určovaní veku a druhu zveri sa stopy zvyčajne merajú, a to dĺžka v najdlhšom mieste a širka v najširšom mieste. Okrem toho sa zisťuje dĺžka kroku, spôsob kladenia nôh, prekrývanie, prípadne nepravidelnosti stôp.

Stopy srnčej zveri sú menšie ako stopy jelenej zveri, podlhovasté. Najväčšie stopy zanecháva srnec. Srna má stopy menšie a zúžené.

Stopy danielej zveri tvarom pripomínajú stopy jelenej zveri, ale sú omnoho menšie. Brušká na stope siahajú až do polovice celej dĺžky, kým pri jelenej zveri asi do tretiny.

Stopy diviačej zveri možno ľahko zameniť za stopy jelenej zveri, najmä ak nie sú ani obrysy dosť zreteľné. Na rozdiel od jeleňa nemá diviak rovnaké ratice, vnútorná je zvyčajne dlhšia. Paratice sa takmer vždy odtláčajú, najmä ak ide o väčšieho a ťažšieho jedinca. Pri chôdzi sa stopy diviaka prekrývajú. Vo vysokom snehu vyhlbuje pri chôdzi spodnou časťou tela ryhu.

Medveď našľapuje na celé chodidlo, je ploskochodec a jeho stopu si nemôžeme pomýliť s nijakou inou stopou. V stope výrazne odtláča päť prstov s dlhými silnými pazúrmi.

Jazvečia stopa je veľmi charakteristická, okrúhla a taktiež odtláča päť tenkých prstov s pazúrmi.

Stopy našich psovitých mäsožravcov pripomínajú stopy psov.

Líščie stopy sa od psích odlišujú podlhovastejším odtlačkom a líška ich kladie v jednej priamke.

Stopa vlka je dlhšia a užšia ako stopa veľkého psa, ale ťažko ich presne rozlíšiť.

Stopy rysa sú pomerne veľké, okrúhle, bez odtlačkov pazúrov.

Stopa mačky divej sa odlišuje od stopy mačky domácej veľkosťou a tým, že mačka divá má labky osrstené, čo je dobre vidieť v jemnom blate alebo v čerstvom snehu. Pazúry sa neodtláčajú.

Stopy kuny lesnej a skalnej sa odlišujú iba tým, že kuna lesná má širšie stopy a slabšie odtláča brušká, ktoré sú zarastené srsťou, kým kuna skalná výrazne odtláča brušká.

Stopy tchora sa podobajú odtlačkom kuny skalnej, ale sú o niečo menšie a podlhovasté.

Stopy vydry možno ľahko spoznať podľa plávajúcej blany medzi prstami, pričom je zreteľná aj stopa chvosta, ktorý ťahá za sebou.

Pre stopy pernatej zveri je charakteristické, že sa odtláčajú len prsty. Ľahko sa rozlišujú podľa veľkosti stôp a tieť podľa toho, aké druhy pernatej zveri sa v okolí zdržiavajú. Stopy vodnej pernatej zveri možno spoznať podľa plávajúcej blany medzi prstami. Odtlačok zadných prstov je výraznejší pri tých druhoch, ktoré sedia a môžu sa uchytiť na konároch stromov, napríklad: bažant, hlucháň, tetrov.