Podľa druhu zveri, ročného obdobia, terénu atď., možno poľovať jedným z týchto spôsobov:

• individuálne – zver loví jeden poľovník
• kolektívne – (spoločne) – na love sa zúčastňuje viac poľovníkov a honcov

 

Individuálne spôsoby poľovania

Medzi individuálne spôsoby poľovania patrí postriežka a posliedka.

Pri love týmito spôsobmi musí poľovník dobre poznať biológiu a etológiu zveri, jej priechody a miesta, kde sa chodí pásť, a zloženie okolitých lesných alebo poľných porastov. Musí sa vedieť orientovať podľa smeru vetra, pretože vietor nesmie viať smerom od poľovníka k zveri. Ak by ho zver zavetrila, ušla by. Smer slabého vetra možno zistiť podľa smeru plameňa zápalky, prípadne naslineného prsta. Smer vetra vieme zistiť aj odtrhnutím klasu trávy, ktorý následne voľne pustíme kde roztrúsený klas odvanie vietor preč nakoľko je ľahký.

 

Postriežka

Pri postriežke si poľovník vyhľadáva vhodné stanovište pri priechode zveri alebo na miestach, kde sa chodí pásť. Striehnuť možno aj v húštinách, v skupine stromov alebo si vopred pripraviť zásed, prípadne záštitu. Na miestach, kadiaľ častejšie prechádza zver, sa budujú vysoké posedy a pozorovateľne, ktoré sú vhodnejšie na postriežku, lebo zver len ťažko zavetrí poľovníka. Pri postriežke je dôležité, aby prišiel poľovník na miesto skôr, ako prichádza zver.

Na postriežke sa lovia všetky druhy raticovej zveri, ale aj jazvec a líška, na ktoré striehne pri brlohoch, holub hrivnák na poli alebo v lese, králik divý – striehne sa blízko ich kolónií, prípadne na iné druhy zveri podľa toho čo má poľovník zaznamenané v povolenke.

Najčastejšie sa chodí na postriežku ráno alebo večer, možno však striehnuť aj cez deď, čo závisí od druhu zveri, od jej spôsobu života a aj od ročného obdobia.

 

Posliedka

Pri posliedke sa poľovník ticho pohybuje po revíri čo raz častejšie na presun poľovníci využívajú aj terénne automobily, kde sa usiluje zver nájsť, priblížiť sa k nej a uloviť ju. Pri tomto spôsobe poľovania je dôležité dobre poznať revír, konfiguráciu terénu, smery lesných chodníkov a ciest, rôzne zvyky zveri, ležiská, hrabaniská, stopy, trus atď.

Na posliedku sa chodí zvyčajne ráno alebo podvečer, keď zver vychádza zo svojich úkrytov za potravou. Pri miernom daždi možno ísť na posliedku aj cez deň. Pri posliedke musí poľovník dodržiavať najmä tieto zásady:

• pohybovať sa pomaly a ticho
• sústavne pozorovať okolie
• pohybovať sa zásadne proti smeru vetra alebo aspoň v smere bočného vetra

 

Posliedkou sa poľuje najčastejšie na raticovú zver.

Vábenie zveri sa používa zvyčajne v kombinácii s individuálnymi spôsobmi poľovania – postriežka a posliedka.

Pri tomto spôsobe poľovania treba dokonale poznať spôsob života a životné prejavy zveri. Pri vábení poľovník buď striehne na vopred vyhliadnutom mieste, alebo sa medzi jednotlivými intervalmi vábenia pohybuje za zverou.

V období ruje sa jelene vábia ručadlom, ktorým sa napodobňuje hlas rujného jeleňa. Na tento účel používame rôzne druhy vábničiek a ručadiel.

V júli a auguste sa rujný srnec vábi špeciálnou vábničkou napodobňovaním hlasu srny alebo osamoteného srnčaťa. V tomto prípade musí byť dobrý vietor, čiže musí smerovať od úkrytu srnca smerom k nám, treba sa správať úplne ticho a nepohybovať sa. Vábenie možno opakovať postupne na viacerých miestach. V zime možno úspešne poľovať na líšku vábením pomocou vrešťadla. Na vyhliadnutých miestach, zvyčajne v úkryte blízko lesa, napodobňujeme hlas vreštiaceho zajaca alebo piskot myší, na ktoré líšky v zimných podvečeroch dobre reagujú.

Medzi málo známe, ale veľmi zaujímavé spôsoby lovu patrí lov jariabok vábením v čase jesenného párikovania napodobňovaním hlasu hľadajúceho jariabka pomocou špeciálne píšťalky, ktorú si možno vyrobiť aj doma zo stehennej kosti kačice domácej alebo sliepky.

Málo známe sú spôsoby poľovania na pernatú zver vábením, napríklad: na kačicu divú, holuba hrivnáka a podobne. Za výnimočných okolností možno pokladať lov tetrova vábením, pričom sa napodobňuje ich bublanie alebo suíkanie v období toku.

Hoci poľovanie na hlucháňa, tetrova, sluku patrí medzi individuálne spôsoby poľovania, vyžaduje si osobitý prístup.

 

Kolektívne spôsoby poľovačky

Organizácia spoločnej poľovačky závisí od druhu lovenej zveri. V každom prípade sa však na takúto poľovačku okrem členov usporadúvajúceho poľovníckeho združenia pozvú aj hostia, zabezpečí sa potrebný počet honcov a dostatok dobrých poľovne upotrebiteľných psov. Pri pozvaní na poľovačku sa uvedie dátum, hodina a miesto zrazu, druh zveri, na ktorú sa bude poľovať, aby si účastníci mohli pripraviť vhodnú zbraň. Na miesto poľovačky sa treba dostaviť včas.

Ak sú už všetci účastníci poľovačky prítomný na dohovorenom mieste, vedúci poľovačky zoradí strelcov, honcov a vodičov so psami. Po zatrúbení signálu na lesný roh (prípadne aj bez neho) privíta vedúci všetkých účastníkov, skontroluje zbrane a poľovné lístky, oboznámi ich so spôsobom poľovačky a oznámi na aké druhy zveri sa povoľuje strieľať. Ďalej oznámi počet a veľkosť pohonov alebo kruhov, vydá pokyny strelcom a honcom a všetkých prítomných oboznámi so zásadami bezpečnosti pri poľovačke. Ak niektorý poľovník nemá pri sebe platný poľovný lístok alebo nemá zapísanú poľovnú zbraň, s ktorou chce poľovať, prípadne je pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných a návykových látok, vedúci poľovačky mu nepovolí loviť.

Každý účastník spoločnej poľovačky musí dodržiavať disciplínu, riadiť sa pokynmi vedúceho poľovačky, prípadne vedúceho strelcov. Strelné zbrane sa nabíjajú len na určenom stanovišti a p opustení stanovišťa sa musí zbraň opäť vybiť a komora vyprázdniť. Pri presune na stanovište musí byť strelná zbraň vždy prázdna, brokovnica alebo kombinovaná zbraň otvorená (zlomená) a guľovnica s otvoreným záverom. Tieto základne bezpečnostné predpisy platia na všetkých kolektívnych poľovačkách a pre všetkých účastníkov.

Podľa terénu, porastu, veľkosti pohonov, druhu zveri a podobne sa určí vhodná forma poľovačky.

 

Poľovanie na diviačiu zver

Poľovanie na diviačiu zver je pre poľovníka veľmi zaujímavé a vzrušujúce. Táto zver je veľmi plachá, túlavá, má výborný čuch a sluch, je aktívna v noci, a preto sa cez deň ukrýva v hustých lesných porastoch. Na diviačiu zver je najvhodnejšie poľovať na snehu (obnovci), lebo podľa stôp možno ľahko zistiť, kde má úkryt. pri kolektívnych poľovačkách na túto zver sú dobrým pomocníkom cvičené duriče. Po rozostavení strelcov by mali honci a psovodi postupovať v určenom smere v rovnomerných rozstupoch v rovnakej priamke, aby mohli upozorniť na zdvihnuté diviaky. Strelci sa orientujú podľa hlasov honcov alebo psov, ktoré držia alebo ženú zdvihnutú zver. Pri streľbe musia byť veľmi opatrný, aby neporanili honcov, psovodov alebo psy, ktoré sú v blízkosti diviaka.

V dobre zazvernených revíroch možno na diviaky poľovať aj individuálne, čiže posliedkou alebo  postriežkou. V noci však možno poľovať na diviačiu zver postriežkou len za jasného počasia, a to len tri dni pred a tri dni po splne mesiaca s pozorovacím puškohľadom.

 

Poľovanie na malú zver

V lese poľujeme na zajace nadhánkou krídlovou nadhánkou alebo pruhovkou, v prehľadných terénoch kruhovkou. Malú úžitkovú zver (zajace, bažanty, jarabice, kačice, husi) sa odporúča loviť kolektívnym spôsobom lovu.

Pri nadhánke lovci ženú zver smerom k strelcom, ktorý ticho stoja v priesekoch., na cestách alebo na okrajoch lesných porastov.

Podobne možno poľovať aj na bažanty, ale s tým rozdielom, že pri konci pohonu (vo vzdialenosti 20 – 40 metrov od strelcov) sa honci zastaví, vyrovnávajú sa a dôkladnejšie vyháňajú bažanty z úkrytov v tráve alebo v hustom kroví.

Pri nadhánke na líšky býva menej honcov ako pri nadhánke na zajace a bažanty. Na začiatku pohonu narobia najväčší lomoz a krik, aby líšky vyplašili a prihnali ich na dostrel ticho stojacim a ukrytým strelcom.

Aby sa poľovačky nemuselo zúčastniť veľa poľovníkov a honcov, používali sa na uzavretie pohonu odrádzadlá. Sú to dlhé špagáty s rôznymi farebnými pruhmi látky, ktoré sa bez hluku natiahnu a pripevnia nízko nad zemou na konáre stromov alebo krov okolo pohonu. Voľný priestor medzi koncami odrádzadiel ticho obsadia poľovníci. Zver, ktorú vyruší pohyb honcov, sa usiluje z pohonu ujsť, pričom sa vyhýba odrádzadlám, až sa dostanú na čiaru strelcov.

V prehľadných rovinatých a lesných terénoch možno s úspechom použiť aj krídlovú nadhánku. V tomto prípade sa strelci rozostavia pravidelne medzi honcov a spoločne postupujú dopredu, pričom strelci s honcami postupujú súčasne aj po krídlach pohonu za sebou. Prední strelci prídu na koniec pohonu, obrátia sa proti sebe a uzavrú celý pohon. Z bezpečnostných dôvodov sa potom už môže strieľať len von z pohonu.

Pruhovka ma väčšinou len dve varianty:

• obyčajná pruhovka – v pohone spoločne v rade postupujú striedavo strelci a honci
• pruhovka s predsunutými strelcami na krídlach (celá zostava postupuje v pohone spoločne)

Tento spôsob sa dobre uplatňuje najmä pri poľovačkách na jarabice.

V dobre zazvernených zajačích revíroch, na prehľadných rovinách je najzaužívanejším spôsobom poľovania na zajace kruhovka. Organizácia kruhovky je veľmi náročná, lebo sa na nej zúčastňuje veľa strelcov a honcov (zvyčajne vyše 60).

Po stretnutí všetkých účastníkov poľovačky a po jej otvorení postupujú striedavo zoradení strelci a honci, ktorých vedú domáci poľovníci, dvoma smermi za sebou v učených vzdialenostiach (50 – 70 metrov) a vytvoria obvod veľkého kruhu. Po uzavretí kruhu začnú na dohovorené znamenie všetci postupovať rovnomerne k stredu kruhu, pričom strelci môžu strieľať na bežiace zajace smerom do kruhu i von z kruhu. Po zmenšení kruhu by sa mohli poľovníci navzájom poraniť, preto zostanú strelci stáť a ďalej do stredu postupujú len honci. Potom sa môže strieľať len von z kruhu. Do stredu treba postupovať rovnomerne, nezaostávať alebo nepredbiehať, lebo tým sa na kruhu vytvorí tzv. vrece, kam uteká väčšina zajacov a poľovníci ich nestačia všetky uloviť. Takouto nedisciplinovanosťou niektorých poľovníkov sa potom zmarí nielen úspech poľovačky, ale aj námaha celého kolektívu.

 

Ostatné spôsoby poľovania

Brlohárenie

Týmto spôsobom sa poľuje pomocou psov brlohárov na líšky. Do líščieho brloha sa vpustia vycvičené brloháre, ktoré majú škodlivú zver z brloha vyhnať, aby ju poľovníci mohli uloviť. Zvyčajne sa používa viac psov, lebo líšky sú vo svojich podzemných brlohoch veľmi smelé a útočné a jeden pes ich z rozvetveného brloha ťažko vyženie. V niektorých pípadoch treba zver z brloha vykopať a usmrtiť. Pri vykopávaní treba mať po ruke drevenú vidlicu, aby sme mohli líšku pritlačiť k zemi a rýchlo ju usmrtiť (zvyčajne silným úderom po nose).

 

Poľovanie na hluchúňa

Lov hlucháňa v období jarného tokania patrí medzi najvätšie poľovnícke zážitky.

Po nájdení tokaniska sa ešte predvečerom čaká na hlučný prílet hlucháňa na hradovací strom. Ak večer hlucháň hraduje na očakávanom mieste, možno predpokladať, že tam bude ráno tokať. Ráno sa ešte pred brieždením čaká na začiatok tokania. Keď sa hlucháň roztoká, využívame jeho nepozornosť a otupenie jeho zmyslov počas brúsenia a môžeme sa k nemu priskakovaním priblížiť na odstrel.

 

Poľovanie na tetrova

Aj na tetrova poľujeme v období jarného tokania. Tetrov toká vätšinou na zemi na veľkých rúbaniskách, holiach alebo na močaristých lúkach. Na tokanisko tetrov prilieta zavčasu ráno, ešte pred svitaním.

Tetrov je veľmi ostražitý vták a nemožno sa k nemu bez úplného krytia priblížiť ani počas najvášnivejšieho tokania. Preto si na tokanisku tetrovov pripravíme ešte pred začiatkom tokania viac úkrytov. Najlepšie a najmenej nápadné sú úkryty vykopané v zemi. Tetrovov na našom území stále ubúda.

 

Poľovanie na sluky

Na sluky hôrne je u nás povolené poľovať na jar, v čase ich krátkeho preletu z juhu na sever.

Na sluky čakáme večer za súmraku a pri rannom úsvite pri vlhkých lesných mladinách, kde slučie kohútiky preletujú a kvorkaním vábia sliepočky.

Tento druh poľovačky poľovníci veľmi obľubujú, pretože po dlhšej zimnej prestávke otvára na jar novú poľovnícku sezónu.

Pretože aj slúk z roka na rok ubúda, mala by sa dodržiavať zásada, že  poľovník v jednej sezóne neuloví viac ako jednu sluku.