Sokol sťahovavý (Falco peregrinus Tunst.)

Patrí medzi najväčšie sokolovité dravce, ktoré sa za letu vyznačujú dlhými, úzkymi, na konci zahrotenými a mierne ohnutými krídlami a dlhým úzkym chvostom. V čeľusti majú ostrý zúbok tzv. hák. Prudko a rýchlo mávajú krídlami. Vedia výborne lietať a mnohé z nich sa špecializujú na lov letiacich vtákov. Všetky sokolovité dravce sú celoročne chránené. Sokol sťahovavý bol obľúbeným vtákom sokoliarov. Samec je menší ako samica, chrbtovú časť tela má tmavú, hnedosivú, s modrastým nádychom, brušná časť je okrovo belasá, s tmavými priečnymi pásikmi. Typický je široký čierny pás na lícach, ktorý ostro kontrastuje s bielobou hrdla. Samica má priečne tmavé pásiky aj na hrvole. Pri prudkom útoku na korisť dosahuje rýchlosť až 200 km/h. Živí sa takmer výlučne vtákmi, ktoré chytá v prudkom lete zvrchu (napríklad: holubovité, kačice divé, bažanty, jarabice, krkavcovité). Hniezdi na skalách. Samica znáša 3 – 4 vajcia, mláďatá sa liahnu po 29 dňoch a zostávajú v hniezde asi 40 dní. Potravu prináša samec a samica, ktorá je na hniezde, ju rozdeľuje mláďatám. Po 14 dňoch už loví pre mláďatá aj samica.

Sokol rároh (Falco cherrig Gray)

Je o niečo väčší ako predchádzajúci druh (samec má hmotnosť 0,8 – 0,9 kg, samica 1,3 – 1,4 kg) a okrem toho sa od neho odlišujú aj sfarbením. Vrch tela má hnedý, tmavý lícny pás je len slabo naznačený a na smotanovo žltom spodku tela má veľké tmavo hnedé škvrny, ktoré netvoria priečne pásy ako sokolovi sťahovavom. Jeho biotopom sú nížiny a pahorkatiny stepného a lesného charakteru, vo vrchoch žije len tam, kde má prístup do otvorených polí a lúk. Hniezdi na skalách alebo okupuje na stromoch hniezda iných vtákov. Samička znáša 3 – 5 vajec, sedí na nich 28 dní. Loví sysle, chrčky, hraboše, malé zajace a rôzne vtáky asi vo veľkosti holuba. V minulosti ich s obľubou chovali sokoliari. U nás hniezdi malý počet párov.

Sokol lastovičiar (Falco subbuteo L.)

Je podstatne menší ako predchádzajúci druh (asi ako hrdlička). Za letu pripomína sokola sťahovavého v menšom vydaní. Podobá sa mu aj sfarbením, ale naspodku tela má škvrny usporiadané do predĺžených tmavých pásov a okrem toho nohavičky a podchvostovékrovky má hrdzavé. U nás žije sporadicky po celom území. Hniezdi v lesíkoch a na okrajoch väčších lesných komplexov v hniezdach iných vtákov pomerne neskoro, lebo samica začína znášať vajíčka až koncom mája. Z 2 – 4 vajec sa po 28 dňoch liahnú mláďatá. Loví lastovičky, beloritky, brehule, škovránky, škorce a iné vtáky, ale maximálne do veľkosti hrdličky a útočí na ne za letu zvrchu. Nohami chytá aj väčší hmyz, zriedkavo aj malé cicavce. J esťahovavý

Sokol kobec (Falco columbarius L.)

Je menši ako sokol lastovičiar, dosahuje hmotnosť 160 – 250 g. Samec má vrch tela modrosivý, na konci chvosta má priečne čierny pás, spodok tela bledo okrový s tmavými pozdĺžnymi čiarami. Samica sa podobá samici sokola myšiara, ale vrch tela má tmavohnedý a spodok tela biely, s pozdĺžnymi hnedými škvrnami. Sokol kobec má kratší chvost ako sokol myšiar. Tento dravec u nás zimuje (od októbra do marca). Za letu loví malé vtáky a cicavce. Pri lete sa vie trepotať na jednom mieste.

Sokol kobcovitý (Falco vespertinus L.)

Je veľmi pestro sfarbený. Samec je bridlicovo sivý, má hrdzavo červené nohavičky a podchvostové krovky. Samica má chrbtovú stranu a letky tmavosivé, kormidlovacie perá svetlosivé, vrch hlavy, záhlavie, šiju a spodok tela svetlo hrdzavo hnedé, hrdlo a boky hlavy má belavé a pri oku tmavú škvrnu. Voskovka, obočnica a nohy dospelého samca sú červené, samice ich majú pomarančové . Je o niečo menší ako sokol myšiar (má hmotnosť 140 – 180 g). Malý počet párov hniezdi v nížinách a pahorkatinách južného Slovenska. Samica sedí na 3 – 5 vajciach 28 dní. Živí sa prevažne hmyzom a drobnými hlodavcami. Je sťahovavý.

Sokol bielopazúrový (Falco naumanni Fleisch.)

Je menší ako sokol myšiar a veľmi sa mu podobá sfarbením. Samec má však vrch tela bez škvŕn, jednofarebne škoricovo hnedý a hlavu i chvost výraznejšie modrosivé, a nie sivé ako myšiar. Samica oboch druhov sa v teréne ťažko rozlišujú. Pazúry sokola bielopazúrového sú svetlohnedé až belavé, sokol myšiar ich má černasté. Obýva južnú a juhovýchodnú Európu a u nás hniezdi len zriedkavo. Je sťahovavý. Živí sa väčším hmyzom a malými hlodavcami.

Sokol myšiar (Falco tinnunculus L.)

Je našim najpočetnejším sokolovitým dravcom. Dosahuje hmotnosť 120 – 270 g. Samec sa od samičky odlišuje modrosivou hlavou a chvostom a svetlejším sivo belavým spodkom tela. Na konci chvosta má čierny priečny pás. Chrbtová časť tela je hnedočervená, s pozdĺžnymi čiernymi škvrnami, ktoré pri samici tvoria priečne pásy. Samice majú aj na chvoste viac tmavých priečnych pásov. U nás hniezdia po celom území buď v hniezdach po iných vtákoch, alebo v dutinách stromov, v skalných puklinách a v budovách. V pahorkatinách, nížinách a predhoriach sa vyskytujú častejšie ako v horách. Samica 5 – 6 vajec, z ktorých sa po 28 – 30 dňoch liahnu mláďatá. Živia sa najmä škodlivými drobnými hlodavcami a pri ich love sa často trepocú vo vzduchu na jednom mieste. Chytajú aj väčší hmyz, malé vtáky a podobne. Sú veľmi užitočné.