Sluka hôrna (Scolopax rusticola L.)

Sluka hôrna je rozšírená ako hniezdič v celej Európe okrem jej najjužnejších a najsevernejších častí. U nás hniezdi v listnatých a ihličnatých lesoch. Je to sťahovavý vták. Prilieta k nám v marci - apríli a odlieta v septembri - októbri. Príležitostne sa možno u nás stretnúť s nigrujúcimi slukami. Sfarbením peria pripomína opadnuté lístie. Má charakteristický dlhý zobák, pomocou ktorého si vyťahuje potravu spod lístia a zo zeme, oči má posunuté pomerne ďaleko k temenu hlavy (aby mala rozhľad, aby mala rozhľad keď pichá zobaákom do zeme) a krátke, až po päty operené nohy. Za letu je charakteristická rýchlym a kolísavým pohybom, mierne zaoblenými krídlami (ostatné sluky ich majú končisté), zavalitým (akoby bezkŕkým) telom, krátkym, zaokrúhleným chvostom a dlhým zobákom otočeným nadol. Dosahuje hmotnosť 250 - 380 gramov. Prvé (zakrpatené) letky sa nazývajú paletky a sú poľovníckou trofejou, podobne ako slučia štetka pri nadchvostovej kostrčovej žľaze.

Sluky tokajú hneď po prílete. Kohítiky večer a ráno za šera preletujú nízko nad lesnými porastami, pričom sa ozývajú pískaním a kvorkaním, a tak si vyhľadávajú sliepočky. Preto sú väčšia časť ulovených slúk samci, čo však neovplyvňuje početnosť populácie, z dôvodu že jeden samček dokáže oplodniť viacero samičiek.

Keď sa kohútikovy zapískaním ozve sliepočka, zletí k nej a ďalej toká na zemi. Kohútiky medzi sebou bojujú, zvyčajne na zemi, ale niekedy sa naháňajú a pichajú zobákmi aj v povetrí. Sliepočka hniezdi sama, od apríla, zvyčajne raz az dva razy do roka. Znáša 4 vajcia a sedí na nich 22 - 24 dní. Hniezdo si robí na zemi skryté pod porastom. Sluka vodí slučatá asi 5 -6 týždňov a v nebezpečenstve ich prenáša aj na väčšie vzdialenosti.

Sluky sa živia rozličnými vývinovými štádiami hmyzu. Potravu si hľadajú najradšej na vlhkých miestach. Hospodársky význam tejto zveri je nepatrný, ale aj športovo poľovný význam je veľký, lebo je obľúbeným cieľom prvých jarných poľovačiek a symbolom začiatku novej poľovníckej (loveckej) sezóny.