Posledný pohon je spoločenské posedenie účastníkov poľovačky po jej skončení, spojené zvyčajne s primeraným občerstvením a družnou zábavou. Domáci poľovníci i hostia sa vzájomne spoznávajú, vymieňajú si poľovnícke skúsenosti a zážitky a podrobnejšie zhodnotia výsledok poľovačky.

Usporiadanie posledného pohonu po spoločnej poľovačke oznamuje poľovný hospodár alebo iný štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru zvyčajne až na pozvánke na spoločnú poľovačku. Ak sa tak nestalo, môže to oznámiť na začiatku poľovačky pri spoločnom nástupe účastníkov alebo pri výrade.

Spoločenské posedenie poľovníkov treba starostlivo pripraviť. Konajú sa zvyčajne buď v budovách poľovníckych združení (napr.: na poľovníckych chatách), alebo vo vhodnej  a primerane upravenej miestnosti. Usporiadatelia upozornia pozvaných, kto bude hradiť náklady na pohostenie, okrem toho treba upozorniť všetkých poľovníkov, aby si pred posedením bezpečne uložili poľovné zbrane. Je to dôležité najmä preto, lebo zvyčajne sa podávajú alkoholické nápoje a zbrane by mohli ľahko zneužiť alebo ukradnúť nepovolané osoby. Pred začiatkom posedenia treba pozvaným účastníkom umožniť, aby sa mohli umyť, očistiť si obuv a upraviť svoj zovňajšok. Miestnosť má byť vkusne upravená, treba sa vyvarovať gýčovej výzdobe. Vo verejných miestnostiach obsluhuje pozvaných hostí personál zariadenia alebo najmladší poľovníci a kandidáti. Po privítaní hostí a účastníkov poľovačky zhodnotí vedúci poľovačky podrobnejšie výsledky poľovačky, uvedie počet úlovkov podľa druhu zveri, zhodnotí najúspešnejších strelcov ap. Svoju reč zakončí výzvou na prípitok slovami „Poľovníctvu zdar!“. Prítomní vstanú, odpovedia zborovým „Zdar!“ a s pohárom v ľavej ruke si s ním pripijú na dosiahnuté poľovnícke úspechy. Posedenie možno spestriť nenúteným a veselým programom, poľovníckymi vtipmi, reprodukovaním veselých poľovníckych zážitkov, poľovníckymi piesňami ap. Ak sa medzi prítomnými nachádza poľovník začiatočník, ktorý na tejto poľovačke ulovil prvého jedinca z niektorého druhu poľovnej zveri, možno ho vyhlásiť alebo pasovať po krátkom obrade, ktorý sa skladá z vtipnej kritiky a sebakritiky, za naozajstného poľovníka a lovca.

Pri odstrele prvého jedinca trofejovej veľkej srstnatej zveri, trofejnej pernatej a veľkej škodlivej srstnatej zveri, bez zreteľa na to, či ide o poľovníka začiatočníka alebo o staršieho poľovníka, pasuje sa na poľovníka príslušného druhu zveri troma údermi paličkou na zadnú časť tela, pričom poľovník leží tvárou k zemi na ulovenej zveri. Ceremoniál vykoná najstarší poľovník alebo poľovný hospodár.

V poslednom čase sa v niektorých organizáciách zaužíval zvyk konať na posledných pohonoch tzv. poľovnícke súdy. Osobitná porota súdi poľovníkov za rôzne poľovnícke priestupky, ktorých sa počas poľovačky dopustili (napr. streľba naďaleko, nebezpečná streľba, odstreľovanie zveri susedovi, omylom strelená bažantice, streľba na bažanta na zemi, na zajaca na ležisku, nevybitá zbraň po nadhánke, nezlomená brokovnica po skončení nadhánky, prekročenie vyloženej zveri atď.). Takýto súd je dôležitý a poučný a pokuty môžu uhradiť náklady na spoločné posedenie.