Kategória otázok: M7: Poľovnícke strelectvo a prvá pomoc pri úrazoch spôsobených pri výkone poľovníctva

V dokumente vidíme otázky so správnymi odpoveďami.

 

Strelné zbrane, pri ktorých strelu uvádza do pohybu okamžité uvoľnenie nahromadenej energie, rozdeľujeme podľa zdroja tejto energie, na:

mechanické, plynové a palné

 

 

Zbraniam, pri ktorých je strela uvádzaná do pohybu uvolnením chemickej energie horiaceho strelného prachu alebo nárazovej zložky, hovoríme:

palné

 

 

Podľa účelu použitia sa palné zbrane delia na:

lovecké, športové a obranné

 

 

Zbraniam, u ktorých je strela uvádzaná do pohybu uvolnením energie pružného prvku (napr. napnutej tetivy luku či kuše), hovoríme:

mechanické

 

 

Poľovnícke palné zbrane sa delia na:

guľové, brokové a kombinované

 

 

Zbraniam, u ktorých je strela uvádzaná do pohybu uvoľnením stlačeného vzduchu alebo plynu, hovoríme:

plynové

 

 

Zbraniam, ktoré majú drážkovaný vývrt hlavne a strieľa sa z nich nábojom s jednotnou strelou olovenou alebo plášťovou, hovoríme:

guľové

 

 

Zbraniam, ktoré majú vývrt hlavne hladký a strieľa sa z nich najčastejšie nábojom s hromadnou strelou, hovoríme:

brokové

 

 

Zbraniam, ktoré vystreľujú strelu pomocou vzduchu, ktorý je stlačený v tlakovej nádobe zbrane, hovoríme:

vetrovky

 

 

Zbraniam, ktoré vystreľujú strelu pomocou plynu (spravidla oxidu uhličitého – CO2), ktorý je stlačený vo výmenných tlakových nádržkách, hovoríme:

plynovky

 

 

 

Zbraniam, ktoré vystreľujú strelu na princípe, resp. pomocou stlačenia vzduchu nárazom piestu v okamihu výstrelu, hovoríme:

vzduchovky

 

 

Zbraniam, ktoré majú aspoň jednu hlaveň s hladkým vývrtom a aspoň jednu hlaveň s drážkovaným vývrtom, hovoríme:

kombinované

 

Podľa počtu hlavní sa poľovnícke guľové i brokové zbrane delia na:

jednohlavňové a viachlavňové

 

 

Podľa konštrukcie sa poľovnícke zbrane delia na:

jednoranové, opakovacie a samonabíjacie

 

 

Podľa spôsobu nabíjania rozdeľujeme poľovnícke zbrane na:

zadovky a predovky

 

 

Podľa usporiadania, resp. umiestnenia kohútikov (kladiviek) a ich napínania, rozdeľujeme poľovnícke zbrane na:

lankasterky, korunovky a hamerlesky

 

 

Čo je to predovka?

palná zbraň nabíjaná ústim hlavne

 

 

Čo je to zadovka?

palná zbraň nabíjaná od čela hlavne, t.j. od nábojovej komory

 

 

Čo je to vtáčnica?

je to menej významná poľovnícka zbraň – brokovnica, ktorej kaliber je menší ako 28, tzn., že jej priemer vývrtu je menší ako 13,8 mm, ale väčší ako 9 mm

 

 

Čo je to flóbertka?

je to menej významná poľovnícka zbraň s hladkým vývrtom, strieľajúca náboje s okrajovým zápalom, a to buď s guľou alebo s brokmi, v kalibri 4; 5,6; 6 a 9 mm

 

 

Čo je to malokalibrovka?

je to guľová zbraň s drážkovaným vývrtom s kalibrom 5,6 mm (0,22 angl. palca) pre streľbu nábojov s okrajovým zápalom a olovenou strelou

 

 

Poľovnícka zbraň – brokovnica so sklopnými hlavňami, vybavenými v hornej časti čela žliabkom tak, aby z nej mohla prečnievať bočná kolíčková zápalka, konštruovaná kolmo na os náboja v mieste kovania, pri ktorej sa po údere vonkajšieho kohútika na prečnievajúci kolíček aktivuje nárazová zlož, je:

lefoška

Poľovnícka zbraň – brokovnica dvojka so sklopnými hlavňami, ktorá má vonkajšie kohútiky na ručné ovládanie (napínanie), umiestnené viditeľne po stranách lôžkového záveru, je:

lankasterka

 

 

Poľovnícka zbraň – brokovnica so sklopnými hlavňami, ktorá ma vonkajšie kohútiky s ručným, ale i so samočinným napínaním bicieho ústroja sklopením hlavní, je:

korunovka

 

 

Poľovnícka zbraň so sklopnými hlavňami a so skrytými kohútikmi (kladivkami), ktoré sa napínajú najčastejšie sklopením hlavní, menej často pri odomykaní lôžkového uzáveru, je:

hamerleska

 

 

Brokovnica určená pre športovú streľbu na batérii, vyznačujúca sa väčšou hmotnosťou, dlhšími hlavňami (cca 760 mm), veľkým zúžením a krytím, s nanajvýš prípustným kalibrom 12 a maximálne dovolenou dĺžkou nábojovej komory 70 mm, je:

holubárka

 

 

Brokovnica určená pre športovú streľbu na poľovníckom kole, ktorá má kratšie hlavne (o dĺžke cca 650 mm), špeciálne zahrdlenie, nižšie krytie, s nanajvýš prípustným kalibrom 12 a maximálne dovolenou dĺžkou nábojovej komory 70 mm, a ktorá býva obvykle vybavená tiež reakčnou úsťovou brzdou, je:

skeetárka

 

 

Súčasné poľovnícke zbrane sa delia na:

palné a chladné

 

 

Medzi chladné poľovnícke zbrane zaraďujeme zbrane, ktorými možno zver mechanicky usmrtiť, a to tieto:

záražec, tesák, dýku, sekáč, oštep a poľovnícky nôž

 

 

Najpoužívanejšou chladnou poľovníckou zbraňou v súčasnej dobe je:

poľovnícky zatvárací nôž s poistkou

 

 

Obvykle sklopná súčasť poľovníckeho zatváracieho noža, t.j. krátka čepeľ s ostrím a so zaobleným hrotom, určená k otvoreniu brušnej dutiny zveri tak, aby nedošlo k prerezaniu vnútorností, je:

páračik

 

 

Poľovnícky sekáč ako chladná zbraň je kratší, široký tesák s jednostranným ostrím a používal sa v minulosti v poľovníctve na:

rozštvrtenie veľkej srstnatej zveri alebo na odsekávanie parohov

 

 

 

Poľovnícky tesák, ako chladná zbraň, je druhom poľovníckeho noža vyznačujúceho sa rovnou cca 35 cm dlhou čepeľou, ktorý sa v súčasnosti spravidla používa pri:

poľovníckych obradoch

 

 

Poľovnícky oštep, ako chladná zbraň, s cca 20 cm dlhou a cez 5 cm širokou listovou čepeľou, vybavenou priečnou záštitou, tzv. klipom pre vymedzenie hĺbky vbodu, nasadenou na drevenej násade sa v minulosti používal k lovu a zarazeniu:

medveďov a diviakov

 

 

Záražec, ako chladná zbraň, je nôž s pevnou čepeľou o dĺžke cca 9-10 cm, s rovným chrbtom a tiahlym hrotom čepele, ktorý sa používal v minulosti k bodnutiu do väzu (k zárazu):

srnčej a kamzičej zveri

 

 

Určujúcimi prvkami pre názvoslovie poľovníckych zbraní sú:

druh, počet a poloha hlavní

 

 

Brokovnici s jednou hlavňou hovoríme:

jednotka

 

 

Brokovnici s dvoma hlavňami vedľa seba hovoríme:

dvojka

 

 

Brokovnici s troma hlavňami hovoríme:

brokový troják

 

 

Brokovnici s dvoma hlavňami nad sebou hovoríme:

broková kozlica

 

 

Guľovnici s jednou hlavňou hovoríme:

guľovnica

 

 

Guľovnici s dvoma hlavňami vedľa seba hovoríme:

guľový dvojak

 

 

Guľovnici s dvoma hlavňami nad sebou hovoríme:

guľová kozlica

 

 

Guľovnici s troma hlavňami hovoríme:

guľový trojak

 

 

Poľovníckej zbrani s jednou guľou a jednou brokovou hlavňou vedľa seba hovoríme:

obojetnica

Poľovníckej zbrani s jednou hlavňou guľovou a jednou hlavňou brokovou nad sebou bez ohľadu na to, ktorá z nich je spodná alebo vrchná, hovoríme:

guľobroková kozlica alebo len kozlica

 

 

Poľovníckej zbrani s dvoma brokovými hlavňami vedľa seba a jednou guľovou hlavňou nad nimi alebo pod nimi hovoríme:

trojak

 

 

Poľovníckej zbrani s dvoma guľovými hlavňami vedľa seba a jednou brokovou hlavňou nad nimi alebo pod nimi horíme:

dvojakový trojak

 

 

Poľovníckej zbrani s dvomi brokovými hlavňami vedľa seba a jednou guľovou hlavňou, a to malorážkovou, nad nimi alebo pod nimi, hovoríme

trojačik

 

 

Guľobrokovej kozlici, ku ktorej hlavňovému zväzku je z boku pridaná hlaveň malorážková, hovoríme:

trojča

 

 

Trojáku, ktorého hlavňový zväzok je doplnený malorážkovou hlavňou, hovoríme:

štvorča

 

 

Spojeniu niekoľko hlavní do jedného celku hovoríme:

hlavňový zväzok

 

 

Hlaveň, ako najpodstatnejšia časť každej palnej zbrane je valcového tvaru, v ktorej prebieha premena chemickej energie z horenia strelného prachu v pohybovú energiu strely, sa skladá z troch na seba nadväzujúcich častí, a to:

nábojovej komory, prechodového kužeľu a vývrtu

 

 

Nábojová komora, ktorá je tvarovo upravená, slúži k:

vloženiu náboja

 

 

Nábojová komora brokových hlavní je čo sa týka rozmeru medzinárodne normalizovaná a jej menovité dĺžky činia:

65 mm a 70 mm (pre náboje Magnum 76 mm)

 

 

Vývrt nábojovej komory brokových hlavní je:

hladký

 

 

Vývrt nábojovej komory guľových hlavní je:

drážkovaný v pravotočivej závitnici

Ukončeniu hlavne na strane nábojovej komory hovoríme:

čelo hlavne

 

 

Prechodový kužeľ spájajúci nábojovú komoru s väčším priemerom s vývrtom, ktorý má menší priemer, slúži u brokových zbraní k:

uľahčeniu vstupu (vniknutiu) strely do vývrtu

 

 

Prechodový kužeľ spájajúci nábojovú komoru s väčším priemerom s vývrtom, ktorý má menší priemer, slúži u guľových zbraní k:

zabezpečeniu plynulého zarezania strely do drážkovaného vývrtu

 

 

Vývrt, ako vnútorná časť valcovej hlavne, v ktorej sa tesne pohybuje strela, je u brokových hlavní:

hladký

 

 

Vývrt, ako vnútorná časť hlavne, v ktorej sa tesne pohybuje strela, je u guľových hlavní:

drážkovaný

 

 

Ukončeniu hlavne na jej výstrelnej strane hovoríme:

ústie hlavne

 

 

Dĺžka brokových hlavní sa pohybuje:

od 600 mm do 760 mm (u brokovníc Magnum je 810 mm)

 

 

Dĺžka guľových hlavní sa pohybuje:

od 450 mm do 680 mm, najčastejšie 600 mm

 

 

Dĺžka hlavne kombinovaných zbraní sa riadi dĺžkou:

guľovej hlavne

 

Vývrt brokovej hlavne je hladký a ak má tvar valca konštantného priemeru až k ústiu, ide o hlaveň:

valcovú alebo cylindrickú

 

 

Ak je vývrt brokovej hlavne pri ústí zúžený, ide o hlaveň:

zahrdlenú

 

 

Zahrdlením sa rozumie:

zmenšenie priemeru vývrtu hlavne a vyjadruje sa ako rozdiel v mm medzi priemerom vývrtu vo valcovej časti a priemerom vývrtu v zahrdlení

 

 

Veľkosť zahrdlenia sa udáva slovne i symbolom (zlomkom), a to takto:

zahrdlenie plné, trištvrtinové, polovičné, štvrtinové (1/1, 3/4, 1/2, 1/4)

 

 

Kaliber brokovej hlavne sa udáva číslom určujúcim:

počet gulí rovnakého priemeru, odliatych z jednej anglickej libry olova (0,453 kg), ktoré posuvne prejdú vývrtom hlavne

 

 

Medzi najbežnejšie kalibre brokovníc pre výkon práva poľovníctva patria kalibre:

12, 16, 20

 

 

Z definície kalibru brokovej hlavne vyplýva, že čím je číslo udávajúce počet odliatych gulí:

vyššie, tým je kaliber menší

 

 

U brokových kalibrov menších než 32 sa kaliber udáva (označuje):

priemerom vývrtu v anglických palcoch

 

 

Lôžko hlavne, ako samostatný výkovok, slúži pre:

uloženie hlavní, záveru, spúšťového a bicieho mechanizmu

 

 

Lôžko hlavní je tvorené

čelom lôžka, poduškou lôžka a hlavňovým čapom

 

 

Uzavretie a uzamknutie brokového náboja v nábojovej komore, ako základné podmienky pre bezpečný brokový výstrel, umožňujú:

závery brokovníc

 

 

Závery brokovníc podľa spôsobu ich uzamknutia rozdeľujeme na:

Greenerovo, Kerstenovo, Purdeyovo a ďaľšie uzamknutia

 

 

Uzamknutie (záver) brokovníc so sklopnými hlavňami, najčastejšie dvojok, kde predĺžená plošina má otvor, ktorým prechádza priečny čap, ovládaný temennou páčkou, sa nazýva:

Greenerovo

 

 

Uzamknutie (záver) brokovníc – kozlíc so sklopnými hlavňami pomocou dvoch predĺžených plošín vo forme výstupkov s otvormi na čele hlavne, ktorými prechádza priečny čap, ovládaný temennou páčkou, sa nazýva:

Kerstenovo

 

 

Uzamknutie (záver) brokovníc so sklopnými hlavňami pomocou predĺženého pozdĺžneho klinu, resp. na znížený ozub plošiny, sa nazýva:

Purdeyovo

 

 

 

Upravená vrchná plocha hornej lišty hlavne, a to ryhovaním či zdrsnením povrchu, používaná najčastejšie na brokových a kombinovaných zbraniach so sklopnými hlavňami a napomáhajúca spoločne s muškou v tvare guličky, umiestnenou na jej konci pri ústí hlavní na mierenie, sa nazýva:

plošina hlavne

 

 

Z veľkého množstva druhov medzi najbežnejšie závery brokovníc so sklopnými hlavňami, patrí:

záver lôžkový

 

 

Jednodielna súčasť záveru zbraní so sklopnými hlavňami, pomocou ktorých dochádza pri sklopení hlavní k povytiahnutiu nábojníc tak, aby ich bolo možné lepšie uchopiť prstami, sa nazýva:

vyťahovač

 

 

Dvojdielna súčasť záveru zbraní so sklopnými hlavňami, ktorá je funkčne spojená s bicím ústrojenstvom, a pomocou ktorej dochádza pri sklopení hlavní k povytiahnutiu nevystreleného náboja, resp. nábojov a k vyhodeniu vystrelenej nábojnice, resp. nábojníc, sa nazýva:

vyhadzovač

 

 

Systémy bicieho, spúšťového a príp. poistného mechanizmu pre zbrane so sklopnými hlavňami sa nazývajú:

zámky

 

 

Podľa umiestnenia zámkovej dosky, vzhľadom k lôžku hlavní, rozlišujeme zámky:

postranné a lôžkové

 

 

Medzi postranné zámky, kde je celá bicia sústava čapíkmi upevnená na odnímateľnej postrannej doštičke, patrí zámok:

Holland-holland a brokovníc ZP

 

 

Medzi lôžkové zámky, kde podľa polohy bicieho mechanizmu, - a to buď vo vnútri lôžka hlavní alebo na spúšťovej doštičke, patrí zámok:

Anson-Deeley a Blitz

 

 

Bicí mechanizmus sa u brokových zbraní so sklopnými hlavňami napína:

ručne – natiahnutím kohútikov (u lankasteriek) a samočinne pri otváraní zbrane, resp. záveru (u hamerlesiek)

 

 

Spúšťový mechanizmus brokových zbraní tvorí:

spúšťová páka a spúšťový jazýček (kohútik)

 

 

Predná spúšť odpaľuje u brokovníc - dvojok:

pravú hlaveň

 

Zadná spúšť odpaľuje u brokovníc - dvojok:

ľavú hlaveň

 

 

Predná spúšť odpaľuje u brokových kozlíc (s výnimkou kozlice ZH):

spodnú hlaveň

 

 

Zadná spúšť odpaľuje u brokových kozlíc (s výnimkou kozlice ZH):

hornú hlaveň

 

 

Poistný mechanizmus brokovnice hamerlesky, tzv. poistka, ktorá spravidla zaisťuje len spúšte alebo kladivká, príp. spúšťovú páku, môže byť:

mechanická alebo automatická

 

 

Brokovnice lankasterky:

nemajú poistku

 

 

Poistný mechanizmus (poistka) hamerlesiek sa ovláda spravidla:

ovládačom na vrchnej časti krku pažby

 

 

Poistkou sa odisťuje poľovnícka zbraň spravidla smerom:

dopredu

 

 

Pre vizuálnu kontrolu býva nad poistkou vyryté písmeno, príp. pod poistkou farebne zvýraznená značka:

Z (zaistené) alebo S (Sicherung) alebo červená bodka

 

 

V polohe odistené je písmeno tlačítkom:

prekryté, alebo je odkrytá červená farebná značka

 

 

Rozoznávame týchto päť základných druhov pažieb poľovníckych zbraní:

anglická, nemecká, francúzska, americká a Monte Carlo

 

 

Pažba poľovníckych zbraní so sklopnými hlavňami sa zhotovuje spravidla ako:

delená na predpažbie a pažbu s krkom

 

 

Vystupujúca časť tela pažby na strane, ktorú strelec prikladá k lícu, sa označuje ako:

lícnica

 

 

Krk pažby vypracovaný do podoby rukoväte sa označuje ako:

pištoľová rukoväť

 

 

Pažba bez lícnice a pištoľovej rukoväte je pažba:

anglická

 

 

Pažba s lícnicou a pištoľovou rukoväťou je pažba:

nemecká

 

 

Pažba s náznakom pištoľovej rukoväti a lícnicou je pažba:

francúzska

 

 

Pažba so zvýšeným chrbtom a pištoľovou rukoväťou, ktorá môže mať lícnicu alebo môže byť i bez nej, je pažba:

Monte Carlo

 

 

Pažba bez lícnice, ale s pištoľovou rukoväťou, je pažba:

americká

 

 

Pre istejšie ovládanie (držanie) zbraní sa povrch krku pažby a predpažbia vybavuje:

krížovým zdrsnením alebo rybinou

 

 

Telo pažby je chránené na svojej báze pred poškodením z oceľového plechu, z plastu alebo gumy:

zhotovenou pätkou

 

 

Pištoľová rukoväť je na svojom konci chránená pred poškodením z oceľového plechu alebo plastu:

zhotovenou čiapočkou

 

 

Kovanie poľovníckej zbrane tvorí:

pätka, čiapočka a závesné pútka pre remeň

 

 

Základné rozmery pažby sú:

dĺžka, lomenie a vyhnutie (vyosenie) pažby

 

 

Dĺžka pažby závisí na:

dĺžke rúk strelca

 

 

Lomenie pažby má za úlohu dostať rovinu plošiny do úrovne očí a závisí teda na:

vzdialenosti ramena a oka strelca, teda aj na dĺžke krku

 

 

Bočné vyhnutie pažby závisí na:

tvare tváre strelca

 

Predpažbie okrem držania zbrane slúži na:

napínanie bicieho ústrojenstva a uvádza do činnosti vyťahovač alebo vyhadzovač

 

 

Nábojová komora guľovnice zodpovedá:

príslušnému druhu nábojnice guľového náboja tvarom, dĺžkou a niektorými ďalšími rozmermi

 

 

Vývrt hlavne guľovnice má časti: - vystupujúce, tzv.

polia

 

 

Kaliber guľovej hlavne sa udáva ako vzdialenosť v milimetroch alebo stotinách či tisícinách anglického palca medzi dvomi protiľahlými:

poliami

 

Vývrt hlavne guľovnice môže mať spravidla:

4 niekedy 6 drážok

 

 

Hĺbka drážok je približne jedna päťdesiatina (1/50) priemeru v poliach, t.j. kaliber guľovej hlavne, a pohybuje sa v rozmedzí od:

0,15 do 0,25 mm i viac

 

 

Zariadenia slúžiace na zamierenie zbrane sa nazývajú:

mieridlá

 

 

Podľa konštrukcie sa rozoznávajú mieridlá:

mechanické a optické

 

 

Mechanické mieridlá sa delia na:

otvorené a uzavreté

 

 

Optickými mieridlami nazývame:

zameriavací ďalekohľad s osnovou

 

 

Otvorenými mechanickými mieridlami u guľovníc sú:

muška a cieľnik

 

 

Uzavretými mechanickými mieridlami u guľovníc sú:

diopter s dioptrickou muškou

 

 

Mechanické mieridlá brokovnice:

tvorí spravidla len muška, pričom úlohu cieľnika plní do istej miery plošina

 

 

 

Hlavné časti guľovnice sú:

hlaveň, puzdro záveru, záver s bicím a poistným mechanizmom, spúšťový mechanizmus, nábojová schránka alebo zásobník, mieridlá, pažba a príslušenstvo

 

 

Hlavné časti brokovnice sú:

hlaveň, lôžko hlavne, záver, spúšťací, bicí a poistný mechanizmus (zámka), mieridlá, pažba, predpažbie a príslušenstvo

 

 

Kovová časť guľovej zbrane pevne spojená závitom a zaistená na zadnej časti hlavne, v ktorej je vedený, resp. sa pohybuje odsuvný valcový záver, je:

puzdro záveru

 

 

Zariadenie, ktorým sa u zadoviek uzatvára náboj v nábojovej komore, resp. uzamyká zadný koniec (čelo) hlavne, čím sa eliminuje pôsobenie tlaku prachových plynov na dno nábojnice, je:

záver

 

 

Záver guľovníc plní tieto funkcie:

zasúva náboj do nábojovej komory, ktorú uzamyká, vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu, príp. i náboj, ak nedôjde k výstrelu

 

Pôvodným konštruktérom odsuvných, otáčavých alebo tiež valcových záverov poľovníckych guľovníc je záver systému:

Mauser

 

 

Poistka guľovníc zaisťuje spravidla:

úderník alebo úderník so zápalníkom

 

 

Bicí mechanizmus guľovníc je uložený:

vo vnútri tela záveru

 

 

Bicí mechanizmus guľovníc sa skladá z:

úderníka so zápalníkom, bicej pružiny a záchytu úderníka pre poistku

 

 

Odsuvné, otáčavé, resp. valcové závery systému Mauser majú spravidla:

3 ozuby z toho 2 uzamykacie vpredu a 1 poistný vzadu

 

 

Spúšť guľovníc, ktorá slúži k uvoľneniu napnutého bicieho mechanizmu, býva doplnená napináčikom, ktorý:

znižuje odpor spúšte

 

 

Najčastejšie sa používajú dva druhy napináčikov, a to:

nemecký a francúzsky

 

Napináčik v podobe druhej spúšte, ktorý sa napína stlačením dozadu, je označovaný ako:

nemecký

 

 

Napináčik, ktorý sa napína zatlačením jazýčka spúšte dopredu, je označovaný ako:

francúzsky

 

 

Nábojová schránka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou guľovej zbrane, a ktorá slúži ako zásobovací priestor pre uloženie nábojov (spravidla pre 4-5 ks), potrebných pre rýchle opakovanie streľby, sa skladá z:

podávača, pružiny podávača, tela a dna schránky

 

 

Pokiaľ je zásobovací priestor pre uloženie nábojov konštruovaný ako vyberateľný, označuje sa ako:

zásobník

 

 

Pažba guľovníc sa zhotovuje spravidla ako:

jeden celok s predpažbím, tzv. jednotná pažba

 

 

Pokiaľ kryje pažba hlaveň až k ústiu, ide o:

celopažbovú zbraň

 

 

Pokiaľ pažba siaha len asi do polovice hlavne, ide o:

polopažbovú zbraň

 

 

Predná spúšť u kombinovaných (guľobrokových) zbraní odpaľuje:

vždy guľovú hlaveň, bez ohľadu, či je dolu alebo hore

 

Zadná spúšť u kombinovaných (guľobrokových) zbraní odpaľuje:

vždy brokovú hlaveň, bez ohľadu, či je dolu alebo hore

 

 

Brokový náboj sa skladá z:

nábojnice, kovania a výstužnej vložky, zápalky, prachovej náplne, zátky, strely a uzáveru

 

 

Brokový náboj zodpovedá svojimi rozmermi rozmerom nábojovej komory hlavne brokovnice a je pre ráž 12, 16 a 20 dlhý spravidla:

65 a 70 mm

 

 

Plastické nábojnice brokového náboja sú dlhé:

67,5 mm

 

 

Pokiaľ ide o strelu, brokový náboj je plnený:

hromadnou strelou, t.j. brokmi alebo jednotnou strelou pre brokovnice, t.j. napr. S-Ball, Brennecke a pod.

Náboje do brokovnice sa označujú troma číslami, a to napr. 12/65/3,0 alebo 16/70/3,5, z ktorých:

prvé udáva kaliber, druhé dĺžku náboja v mm a tretie priemer brokov v mm

 

 

Plastické náboje o dĺžke 67,5 mm možno:

použiť bezpečne k streľbe z brokovníc bez ohľadu na to, či majú nábojovú komoru o dĺžke 65 alebo 70 mm

 

 

Základom brokového náboja je nábojnica, ktorá sa skladá z:

papierového alebo plastového plášťa nábojnice, dna nábojnice, kovania s okrajom pre vyťahovanie nábojnice a z výstužnej vložky

 

 

Zápalka brokového náboja je uložená v lôžku, ktoré je v strede kovania dna nábojnice a obsahuje zápalnú nárazovú zložku, ktorá je zmesou:

traskavín, horľavín a okysličovadla, príp. i skleneného prachu pre zvýšenie citlivosti

 

 

Čo je to zápalka brokového, resp. guľového náboja?

je to tenkostenný, obvykle tombakový kalíšok so zápalnou nárazovou zložkou, určený k vznieteniu prachovej (hnacej) náplne

 

 

Čo je to kovadlinka?

je to výstupok na dne nábojnice alebo v zostave (konštrukcii) zápalky, medzi ktorou a úderníkom (zápalníkom) dôjde k roznetu zápalnej nárazovej zložky

 

 

Najstarším druhom prachovej náplne je čierny prach, ktorý sa zhotovuje ako mechanická zmes:

liadku čiže dusičnanu draselného (75 %), síry (12 %) a dreveného uhlia (13 %)

 

 

Pre plnenie brokových nábojov sa používajú bezdymové prachy nitrocelulózové s veľkou rýchlosťou horenia, ktoré majú tvar:

lístočkov, doštičiek alebo kotúčikov

 

 

Pre plnenie guľových nábojov sa z dôvodu väčšieho odporu, ktorý strela prekonáva pri prechádzaní drážkovaným vývrtom hlavne, používajú bezdymové prachy s pomalším horením, a to v tvare:

krátkych trubičiek alebo valčekov

 

 

Časťou brokového náboja, ktorá prenáša tlak prachových plynov na hromadnú strelu a tesní proti jej prienikom do brokovej náplne, je:

zátka

 

 

 

 

 

Čo je to prachová krytka?

je to dechtový papierový kotúčik o hrúbke 1,5 mm, ktorým sa podlepuje spodné čelo zátky preto, aby do prachovej náplne neprenikal tuk zo zátky a nespôsoboval spomalenie horenia prachovej náplne

 

 

Výška zátky sa pohybuje podľa kalibru:

od jednej polovice do troch štvrtín jej priemeru, t.j. od 8 do 14 mm

 

 

Priemer zátky je:

o niečo väčší ako priemer vývrtu hlavne

 

 

Zátky sa vyrábajú z týchto materiálov:

plsť, korková drť, plastická hmota

 

 

Zátka vyrobená z plastickej hmoty, ktorej súčasťou je košíček pre hromadnú strelu, zabraňujúci deformácii brokov hromadnej strely, sa nazýva:

kontajner alebo chránič brokov

 

 

Čo je to uzávierka?

Je to papierový kotúčik uzavierajúci brokovú nábojnicu, chrániaci hromadnú strelu pred vysypaním a napomáhajúci vytvoreniu potrebného odporu pre dokonalé vyhorenie prachovej náplne

 

 

Hromadnú strelu brokového náboja tvorí väčšie množstvo brokov guľovitého tvaru

rovnakého priemeru

 

 

Broky sa vyrábajú zlievaním alebo lisovaním, pričom:

do priemeru 4 mm sa zlievajú a od priemeru 4 mm sa lisujú

 

 

Broky s priemerom vyšším ako 5 mm sú označované ako:

hrubé alebo posty

 

 

Broky sa vyrábajú z takmer čistého olova, pričom pre zvýšenie ich tvrdosti sa k olovu pridáva 1 – 4 %:

antimónu

 

 

Pri výrobe brokov sa docieli pravidelnejšia guľatosť, keď sa do zliatiny pridá asi 1 %:

arzénu

 

Povrch brokov, ktorý má byť klzký, sa proti okysličovaniu chráni slabou vrstvou, resp. povlakom:

grafitu

 

 

Broky určené pre poľovnícku streľbu sa vyrábajú v rôznych veľkostiach, ktoré sa udávajú buď:

ich priemerom v mm či palcoch alebo určitou stupnicou, ktorá sa nazýva číslovanie brokov

 

 

Číslovanie brokov vychádza z:

priemeru brokov, odstupňovaného po 0,25 mm

 

 

V prípade, že je hromadná strela brokového náboja nahradená strelou tvoriacou jedno teleso, ktoré je upravené pre streľbu z hladkého vývrtu brokovnice, hovoríme o:

jednotnej strele pre brokovnice

 

 

Pre bezpečné používanie jednotných striel v zahrdlených hlavniach brokovníc, je priemer guľovitých striel i tela strely valcového tvaru vždy:

menší ako v zahrdlení

 

 

Medzi najbežnejšie druhy jednotných striel pre brokovnice patria strely:

S-Ball Plastik, Brenneke a Ideal (Stendebach)

 

 

Jednotnou strelou pre brokovnice možno s prijateľnou presnosťou strieľať do vzdialenosti:

50 m

 

 

Maximálny dostrel brokovnice pri použití jednotnej strely (S-Ball, Brenneke a pod.) je:

900 – 1200 m

 

 

Maximálny dostrel brokovnice pri použití hromadnej strely, t.j. náboja s brokmi, je závislý na:

veľkosti, t.j. priemere brokov v náboji

 

 

Maximálny dostrel brokovnice pri použití hromadnej strely, t.j. náboja s brokmi, je orientačne a s určitou rezervou (plusovou) vypočítaná podľa vzorca:

priemer brokov v mm x 100 = max. dostrel brokov v metroch

 

 

Guľový náboj sa skladá z:

nábojnice, zápalky, prachovej náplne a strely

 

 

Podľa umiestnenia zápalky rozoznávame guľové nábojnice s:

stredovým a okrajovým zápalom

 

 

Podľa tvaru dna rozlišujeme tieto druhy guľových nábojníc

: • s okrajom a bez okraja

 

 

Okrajové nábojnice môžu byť:

s drážkou alebo bez nej

 

Nábojnice so stredovým zápalom môžu byť:

s dosadacím krúžkom alebo bez neho

 

 

Podľa tvaru rozoznávame tieto druhy nábojníc:

valcové, kužeľové, dvojkužeľové a nábojnice s krčkom

 

 

Zápalky poľovníckych guľových nábojov, ako mosadzné kalíšky umiestnené v lôžku zápalky na dne nábojnice, sú dvojakého druhu, a to:

buď s vlastnou vnútornou kovadlinkou alebo s vonkajšou kovadlinkou vytvarovanou priamo v lôžku nábojnice pre zápalku

 

 

Zápalková (nárazová) zložka vlisovaná do zápalky sa roznecuje úderom úderníka (zápalníka), pričom plameň zlože vnikne do prachovej náplne, ktorú zapáli:

nepriamo, kanálikmi lôžka zápalky

 

 

Strely poľovníckych guľových nábojov sú:

iba jednotné

 

 

Strely poľovníckych guľových nábojov sú stabilizované za letu:

rotáciou

 

 

Podľa konštrukcie a tvaru sa strely guľových nábojov rozdeľujú na:

celoplášťové, poloplášťové, trieštivé a špeciálne

 

 

V prípade, že plášť kryje strelu v celej jej dĺžke, hovoríme o:

celoplášťovej strele

 

 

Plášťová strela sa skladá z:

plášťa strely a z oloveného jadra

 

 

V prípade, že plášť nekryje strelu v celej jej dĺžke a strela má prednú časť jadra odkrytú, hovoríme o

poloplášťovej strele

 

 

Najvhodnejším materiálom pre výrobu plášťov striel do guľovníc je tombak, je to zliatina:

medi a zinku (80%:20%)

 

 

 

V prípade, že na prednej časti strely (na hrote strely) je viditeľná dutinka, ktorá môže byť zakrytá tenkostennou kuklou alebo balistickou čiapočkou, hovoríme o:

trieštivej alebo expanzívnej strele

 

 

V prípade, že strela je konštruovaná tak, že jej predná časť je ľahko deformovateľná a zadná časť pevná (dvojité jadro), hovoríme o

špeciálnej strele

 

 

Celoplášťová strela odovzdáva svoju pohybovú energiu k rozrušeniu tkanív živého cieľa:

veľmi málo, má však dobrý priebojný účinok

 

Poloplášťová strela odovzdáva svoju pohybovú energiu k rozrušeniu tkanív živého cieľa:

takmer dokonale, a to v dôsledku ľahkej deformácie obnaženého jadra

 

 

Strela konštruovaná s dutinkou v hrote, a to s čiapočkou či kuklou alebo bez nej, odovzdáva svoju pohybovú energiu k rozrušeniu tkanív živého cieľa:

veľmi dobre, pretože sa ľahko triešti a pôsobí i črepinovým účinkom

 

 

Celoplášťová strela, ktorá je veľmi odolná proti deformácii, spôsobuje na živom cieli:

hladký priestrel

 

 

Trieštivá (expanzívna) strela spôsobuje na živom cieli:

vzhľadom k ľahkému triešteniu a črepinovému účinku až znehodnotenie zveriny u telesne slabšej zveri, u ťažšej, veľmi odolnej zveri však nepreniká vždy do potrebnej hĺbky

 

 

Špeciálna strela spôsobuje na živom cieli:

takmer dokonalý ranivý účinok, pretože jadro i plášť prenikajú tkanivom ako kompaktný celok a spôsobujú tak hlbokú kavernu ale zároveň spravidla aj priestrel

 

 

Kaliber guľového náboja, ktorý je zhodný s kalibrom guľovej zbrane, sa označuje dvoma číslami, napr. 7x57, 9,3x64 a pod., z nich prvé číslo udáva:

približne priemer strely v mm

 

 

Základné označenie kalibru guľových nábojov býva doplnené u niektorých kalibrov ešte symbolmi, a to slovnými alebo skratkou, pričom táto skratka, a to v poradí: 212.1 - R ( z nemeckého Rand) označuje:

okrajovú nábojnicu

 

 

Český výrobca streliva (Blanické strojírny, a.s., Vlašim) používa pre označenie druhov strely systém písmenných skratiek, a to: 213.1 - MH, ktorá označuje strelu:

poloplásťovú s mäkkým hrotom (MH)

 

 

 

 

Kaliber nábojov anglo-amerického pôvodu sa označuje:

priemerom strely v stotinách alebo tisícinách anglického palca (25,4 mm) a menom alebo skratkou výrobcu nábojov

 

 

Slovné označenie malokalibrových nábojov (Short, Long Rifle, Extra Long) vyjadruje:

dĺžku náboja

 

 

„Baskula“ v terminológii poľovníckeho strelectva je cudzie a nesprávne označenie pre:

lôžko hlavne

 

 

„Behúňky“ v historickej terminológii poľovníckeho strelectva je výraz, ktorý označuje náboj, v ktorom je:

niekoľko hrubých brokov spojených dokopy drôtikom

 

„Čiapočka“ v terminológii poľovníckeho strelectva označuje súčasť:

kovania palnej zbrane chrániaca koniec pištoľovej rukoväte pažby pred poškodením

 

 

„Dupľovanie“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

nie celkom vhodný, ale vžitý výraz pre opakovanie výstrelu

 

 

„Ejektor“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená nesprávny a cudzí výraz pre:

vyhadzovač

 

 

„Extraktor“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená nesprávny a cudzí výraz pre:

vyťahovač

 

 

„Flegmatizátor“ v terminológii poľovníckeho strelectva je označením pre prísadu do prachovej náplne, ktorá:

spomaľuje horenie bezdymového prachu

 

 

„Gevelot“ (čítaj ževelot) v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

názov francúzskej továrne na strelivo a zápalky, od ktorej je odvodený pojem zápalky brokového náboja s vnútornou kovadlinkou

 

 

„Choke“ (čítaj čok) v terminológii poľovníckeho strelectva znamená anglický výraz pre:

zahrdlenie či zúženie brokovej hlavne

 

 

„Ideál“ alebo tiež strela „Stendebach“ je obchodným označením:

jednotnej strely pre brokovnice, vybavenej osovým otvorom s drážkami v závitnici za účelom jej stabilizácie rotáciou

 

 

„Brennecke“ v terminológii poľovníckeho strelectva je označením:

druhu jednotnej strely pre brokovnice nemeckej firmy uvedeného mena so zošikmenými vodiacimi rebrami, ktoré napomáhajú jej rotácii a tým i stabilizácii za letu

 

 

„Ráž“ v streleckej terminológii znamená nesprávny, ale občas používaný výraz pre:

kaliber zbrane

 

 

„Krčok“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

zúženú časť nábojnice guľového náboja

 

 

„Kukla“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

tenkostennú čiapočku kryjúcu expanznú dutinu trieštivej strely a zlepšujúca tak jej letové vlastnosti

 

 

„Krk“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

časť pažby zbrane slúžiaci k jej uchopeniu a držaniu

 

 

„Lučík“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

kovový oblúčik obopínajúci spúšť palnej zbrane, ktorý chráni jazýček spúšte pred poškodením a nežiadúcim spustením pri náhodnom dotyku

 

 

„Magnum“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

vžité obchodné označenie pre zvlášť výkonné náboje a zbrane, a to ako brokové, tak i guľové

 

 

„Montáž“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená zariadenie umožňujúce:

pripevnenie zameriavacieho ďalekohľadu na palnú zbraň

 

 

„Post“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

nesprávny názov pre hrubý brok

 

 

„Podhľad“ či „tunel“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:

voľný priezor pod zameriavacím ďalekohľadom, umožňujúci zamierenie muškou a cieľnikom i pri nasadenom zameriavacom ďalekohľade

 

 

„Prepínač“ výstrelu je zariadenie používané na:

trojákoch, ktoré dovoľuje použitie jednej spúšte, a to vždy prednej, k odpáleniu buď pravej brokovej hlavne alebo guľovej hlavne

 

 

Úradná inštitúcia, zabezpečujúca overovanie a skúšanie ručných palných zbraní, expanzívnych prístrojov a streliva podľa platných predpisov o skúšobníctve, je:

autorizovaná osoba v súlade so zákonom a nariadením vlády

 

 

Povinný pravidelný technický úkon, ktorého účelom je zaistiť bezpečnosť a technickú spoľahlivosť každej ručnej palnej zbrane, realizovaný autorizovanou osobou, je:

skúšanie a overovanie zbraní

 

 

Najdôležitejšou z dielčích skúšok pri overovaní zbraní autorizovanou osobou je:

skúšobná streľba zo zbrane

 

 

Pri skúšobnej streľbe sa z každej hlavne vystrelia:

najmenej 2 skúšobné náboje

 

 

Skúšobné náboje pre skúšanie zbraní sa nazývajú:

tormentačné

 

 

Rozdiel medzi skúšobným (tormentačným) nábojom a bežným spotrebným nábojom je v:

použitom druhu hnacej (prachovej) náplne

 

 

Skúšobné (tormentačné) náboje vyvíjajú podstatne vyššie tlaky ako bežné spotrebné náboje, a to: - brokové cca:

2 – 3 krát

 

 

Ak obstojí zbraň vo všetkých skúškach, označí sa na hlavni a závere:

predpísanou kusovou overovacou značkou a posledným dvojčíslom roku skúšky

 

Ak sa pri overovaní zbrane vyskytne neopraviteľná vada, autorizovaná osoba:

vyrazí na zbraň svoj kód a platnú overovaciu značku prerazí písmenom „X“

 

 

Overovacou značkou Slovenskej republiky pre zbrane nabíjané zozadu, určené na používanie streliva s bezdymovým prachom je:

dvojkríž na trojvrší v štíte

 

 

Overovacou značkou Slovenskej republiky pre kontrolu streliva je písmeno:

„P“ alebo „M“ v štíte s dvojkrížom na trojvrší

 

 

Identifikačnou značkou skúšobne strelných zbraní a streliva Lieskovec je:

„L“ v štíte s dvojkrížom na trojvrší

 

 

Najbežnejším predstaviteľom optických mieridiel je:

zameriavací ďalekohľad

 

 

Pre použitie pri výkone práva poľovníctva rozoznávame tieto druhy ďalekohľadov:

ďalekohľad zameriavací a ďalekohľad pozorovací

 

 

Ďalekohľad, ako optický prístroj pre priblíženie a zjasnenie vzdialených predmetov, a to ako monokulárny alebo binokulárny, sa skladá z:

tubusu, objektívu (spravidla 2-šošovkového), okulára (3 i viac šošovkového), zámernej osnovy a prevráteného systému šošoviek, zariadenia pre zaostrovanie a pre výškový, príp. i stranový posuv zámernej osnovy

 

 

Zameriavací ďalekohľad sa používa:

bežne u guľovníc a guľobrokových zbraní, menej u malorážok a výnimočne u brokovníc

 

 

K pozorovaniu zveri v revíri spravidla slúžia:

triédre alebo pozorovacie ďalekohľady

 

 

K základným parametrom ďalekohľadu patria tieto technicky odvoditeľné veličiny:

zväčšenie, svetelnosť, zorné pole a výkonnosť za šera

 

 

Každý ďalekohľad je označený súčinom dvoch čísel, a to napr. 6 x 30, 7 x 50 a pod., pričom prvé číslo udáva:

zväčšenie a druhé číslo priemer objektívu v mm

 

 

Číslo, ktoré udáva koľkokrát je obraz ďalekohľadom pozorovaného cieľa zdanlivo väčší ako bežným okom, alebo tiež koľkokrát ho ďalekohľad približuje, znamená:

zväčšenie

 

 

Meradlom jasnosti obrazu ďalekohľadu, ktorá vynikne predovšetkým za nepriaznivých svetelných podmienok, napr. za šera, je:

svetelnosť

 

 

Úsek krajiny, ktorý vidíme ďalekohľadom pri pozorovaní určitého predmetu, či cieľa sa nazýva:

zorné pole

 

Optická mohutnosť, ktorá udáva použiteľnosť ďalekohľadu za šera, sa nazýva:

výkonnosť

 

 

Svetelnosť, ako meradlo jasnosti obrazu ďalekohľadu, sa vypočíta podľa vzorca:

priemer objektívu /zväčšenie a výsledok sa umocní na druhú

 

 

Výkonnosť za šera, ktorá vyjadruje výkonnosť ďalekohľadu, sa vypočíta podľa vzorca:

(zväčšenie) ² x svetelnosť a výsledok odmocníme na druhú

 

 

Zorné pole ako úsek krajiny, ktorý vidíme ďalekohľadom pri pozorovaní určitého predmetu (cieľa), sa udáva:

najčastejšie v metroch na vzdialenosť 100 metrov u zameriavacích ďalekohľadov a 1000 m u pozorovacích ďalekohľadov (triédrov)

Obvyklé zväčšenie zameriavacieho ďalekohľadu poľovníckych guľovníc je:

4 až 6 násobné

 

 

Spojenie zameriavacieho ďalekohľadu so zbraňou tak, aby sa poloha ďalekohľadu nemenila a aby bol tento ľahko snímateľný, zabezpečuje tzv.:

montáž

 

 

Podľa spôsobu upevnenia zameriavacieho ďalekohľadu na zbrani sa rozlišujú 2 základné druhy montáží, a to:

násuvná a klapková

 

 

Niektoré druhy montáží majú pod zameriavacím ďalekohľadom voľný priehľad umožňujúci použitie mechanických (otvorených) meradiel, a ktorý sa nazýva:

tunel

 

 

Balistika ako veda o pohybe strely sa podľa prostredia, v ktorom sa strela pohybuje delí na:

vnútornú, prechodovú a vonkajšiu

 

 

Vznietenie a horenie prachovej (hnacej) náplne a rozpínanie (expanzia) plynov vzniknutých z jej horenia sa nazýva:

vývoj výstrelu

 

 

Vymrštenie alebo výmet strely z vývrtu hlavne sa označuje ako:

výstrel

 

 

Vývoj výstrelu a výstrel, resp. pohyb strely vo vnútri vývrtu hlavne až do okamihu, keď opustí hlaveň, označujeme ako:

vnútorná balistika

 

 

Balistiku, zaoberajúcu sa dodatočným účinkom prachových plynov na strelu po jej výletu z ústia hlavne, označujeme ako:

prechodovú

 

Po vymrštení strely z ústia hlavne na ňu ešte v krátkej vzdialenosti cca 10-20 násobku kalibru pôsobia prudko uvoľnené plyny, ktoré spôsobujú:

zrýchlenie strely

 

 

Náhlym nárazom vytekajúcich plynov (po výlete strely z ústia hlavne) na nehybné častice okolitého ovzdušia dochádza k:

hluku výstrelu

 

 

 

Balistiku zaoberajúcu sa pohybom strely mimo hlaveň, ktorá skúma predovšetkým vplyv odporu vzduchu na let strely, označujeme ako:

vonkajšiu

 

 

Pri pohybe strely v atmosfére na ňu pôsobí odpor vzduchu, ktorý ju brzdí a zemská tiaž (gravitácia), ktorá spôsobuje jej pokles, čím strela opisuje nesymetrickú krivku, označovanú ako:

balistická

 

 

Pohyb strely v úseku od ústia hlavne až k bodu doletu označujeme ako:

dráha strely

 

 

Spojnica oka, mieridiel a zamiereného bodu je:

zámernica

 

 

Predĺžená os hlavne pri zamierení pred výstrelom je:

námernica

 

 

Predĺžená os hlavne v okamihu výstrelu je:

výstrelnica

 

 

Bod, na ktorý pred výstrelom zamierujeme, je:

zámeriavací bod

 

 

Vzdialenosť od ústia hlavne zbrane k cieľu je:

vzdialenosť streľby

 

 

Vzdialenosť od ústia hlavne zbrane k bodu doletu je:

dostrel

 

 

Priesečník dráhy strely s úrovňou ústia je:

bod doletu

 

 

Výška dráhy strely v určitom mieste jej oblúka meraná kolmo na zámernicu je:

prevýšenie dráhy strely

 

 

Najvyšší bod dráhy strely nad úrovňou ústia hlavne je:

vrchol dráhy strely

 

 

Vodorovná rovina preložená stredom ústia hlavne je:

úroveň ústia

 

 

Uhol zovretý zámernicou a námernicou je:

zameriavací uhol

 

 

Uhol zovretý zámernicou a úrovňou ústia je:

polohový uhol

 

 

Uhol zovretý námernicou a úrovňou ústia je:

námer alebo elevačný uhol

 

 

Uhol zovretý námernicou a výstrelnou rovinou (výstrelnicou) je:

uhol zdvihu

 

 

Uhol zovretý výstrelnou rovinou (výstrelnicou) a úrovňou ústia je:

uhol výstrelu

 

 

Priesečník dráhy strely s terénom je:

bod nárazu

 

 

Stranová odchýlka dráhy letu jednotnej strely, stabilizovanej rotáciou, je:

derivácia

 

 

Maximálna účinná vzdialenosť streľby zo zahrdlených brokových zbraní je podľa kalibru (20, 16, 12):

35 – 39 m

 

 

Maximálna účinná vzdialenosť streľby z nezahrdlených brokových zbraní je podľa kalibru (20, 16, 12):

27 – 32 m

 

 

Vzájomné pôsobenie jednotlivých brokov hromadnej strely pri výstrele, ktoré sa nazýva klinovanie, má za následok:

deformáciu brokov

 

 

Pohyb palnej zbrane pri výstrele spôsobený tlakom plynov, ktorý zrýchľuje strelu a zároveň rovnakou energiou pôsobí tiež na zbraň v opačnom smere, sa nazýva:

spätný ráz

 

 

Nastreľovanie guľovej zbrane:

si vykonáva každý strelec sám

 

 

Nástrelná vzdialenosť pre guľové zbrane:

sa volí podľa druhu zbrane a mieridiel

Nástrelná vzdialenosť pre malokalibrovku je:

50 m

 

 

Nástrelná vzdialenosť pre guľovnicu s mechanickými mieridlami je:

75 až100 m

 

 

Nástrelná vzdialenosť pre guľovnicu s optickými mieridlami je:

100 až 150 m, výnimočne 200 m

 

 

Náboje používané pre nastreľovanie guľových zbraní:

musia byť rovnakej výrobnej série a musia mať rovnaký druh strely

 

 

Pri nastreľovaní guľových zbraní má byť zamierený obrazec (spravidla čierny kruh) na terčovom liste s takým priemerom v milimetroch, ktorý sa rovná:

dvojnásobnej vzdialenosti streľby v metroch

 

 

Najvhodnejšia strelecká poloha pri nastreľovaní guľových zbraní je:

v sede za stolom s podperou a mäkkou podložkou

 

 

Pred samotným nastreľovaním guľových zbraní vývrt hlavne:

vytrieme do sucha a pre lepšie odmastenie vystrelíme prípadne 1 ranu mimo terč

 

 

Keď pri nastreľovaní guľových zbraní po vystrelení niekoľkých výstrelov (aspoň troch, ale nie rýchlo za sebou) zistíme, že stredný zásah musíme posunúť k zameriavaciemu bodu, zoradíme mechanické mieridlá podľa pravidla:

„kam puška, tam muška“

 

 

Maximálny dostrel guľovnice sa v závislosti na jej výkone pohybuje medzi:

3500 – 5000 m

 

 

Maximálny dostrel malorážky sa pohybuje medzi:

1500 – 1900 m

 

 

Zisťovanie krytia (rozptylu) brokovníc používaných pre poľovnícke účely sa vykonáva zásadne na vzdialenosť:

35 m

 

 

Zisťovanie krytia (rozptylu) brokovníc pre športovú streľbu na trappe alebo skeete, sa vykonáva na vzdialenosť:

20 m

 

 

Pre zisťovanie krytia (rozptylu) poľovníckych brokovníc sa používajú náboje s priemerom brokov:

3,5 mm

 

 

Pre zisťovanie krytia (rozptylu) športových brokovníc tzv. skeetárok sa používajú náboje s priemerom brokov :

2,0 mm

 

 

Pre zisťovanie krytia (rozptylu) športových brokovníc tzv. holubárok sa používajú náboje s priemerom brokov :

2,5 mm

 

 

Pri zisťovaní krytia (rozptylu) brokovníc používame terčové listy s týmito rozmermi a parametrami:

100 x 100 cm s dvoma sústrednými kruhmi vo vnútri o priemere 75 cm a 37,5 cm, ktoré sú dvoma kolmicami do stredu kružníc rozdelené na 16 polí a stred o priemere 5-7 cm zvýraznený čierne

 

 

Pri nastreľovaní brokovníc vyhodnocujeme jednotlivé nástrely a zisťujeme výkon brokovnice, ktorý sa označuje ako:

krytie

 

 

Pod pojmom nástrel rozumieme:

kruhový nástrelný terčový list pre nastreľovanie brokových a guľových zbraní s priestrelmi striel po ich dopade

 

 

Rozoznávame tieto druhy brokových strelníc, využívaných pre výcvik, verejné strelecké súťaže, majstrovstvá a pod. organizované v súlade s platným streleckým poriadkom:

oblúkové strelište, batéria, vysoká veža a zajac na prieseku

 

 

Krytie, ako údaj o výkone brokovnice, je uvádzaný v percentách a vypočíta sa podľa vzorca:

% krytia = počet priestrelov v kruhu o priemere 75 cm x 100/počet brokov v náboji

 

 

Zhustenie brokových zásahov ku stredu, vyjadrujúci ich sústredenie okolo stredného zásahu brokového zhluku v dôsledku zúženia (zahrdlenia) brokovej hlavne, sa vypočíta podľa vzorca:

zhustenie = 3 x počet priestrelov vo vnútornom kruhu/ počet priestrelov v medzikruhu

 

 

Pri streľbe z brokovnice na pohyblivý terč (letiaci či bežiaci) musíme, aby sme ho zasiahli, vizuálne presunúť zamierený bod pred pohybujúci sa terč (cieľ), čo označujeme ako:

predsadenie

 

 

 

Veľkosť predsadenia závisí na týchto faktoroch:

rýchlosti pohybujúceho sa cieľa, vzdialenosti cieľa od strelca a na rýchlosti strely

 

 

Oblúkové strelište (OS) má celkom:

7 streleckých stanovíšť

 

 

Strelište - batéria (B) má celkom:

5 streleckých stanovíšť a 1 stanovište vyčkávacie pre 6. strelca

 

 

Strelište - vysoká veža (VV) má celkom:

5 streleckých stanovíšť na ploche medzikružia o polomeroch 30 a 35 m a 1 stanovište vyčkávacie

 

 

Strelište - skeet (S) má celkom:

8 streleckých stanovíšť

 

Na oblúkovom strelišti sa podľa platného streleckého poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu strieľajú dvojterče na týchto stanovištiach:

1 a 2, 4, 6 a 7

 

 

Pri streľbe na oblúkovom strelišti sa dvojterče strieľajú v poradí:

prvý výstrel na terč z bližšej veže a druhý výstrel na terč zo vzdialenejšej (protiľahlej) veže, pričom na dvojterč zo stanovišťa č. 4, ktoré je prostredným stanovišťom, sa prvý výstrel strieľa na terč z vysokej veže a druhý na terč z nízkej veže

 

 

Pri streľbe na oblúkovom strelišti sú terče vypúšťané:

v dobe od 0 do 3 sekúnd po povele strelca

 

 

Pri streľbe na oblúkovom strelišti sa na jednotlivé vypúšťané terče:

môže vystreliť i druhý výstrel (spravidla v prípade chybenia terča výstrelom prvým)

 

 

Strelište - vysoká veža (VV), jej veža má výšku od úrovne streleckých stanovíšť po čap katapultu vrhačky:

20 m

 

 

Pri streľbe na strelišti vysoká veža sa na jednotlivé vypúšťané terče:

môže vystreliť i druhý výstrel (spravidla v prípade chybenia terča výstrelom prvým)

 

 

Pri streľbe na športovom (nie poľovníckom) skeete sa na jednotlivé vypúšťané terče:

môže vystreliť len jeden výstrel

 

 

Pri streľbe na športovom skeete sú terče vypúšťané:

okamžite po povele strelca

Pri streľbe na poľovníckom skeete sa strieľajú dvojterče na týchto stanovištiach:

1, 2, 3, 4 (2x), 5, 6, 7

 

 

Pri streľbe na strelišti zajac na prieseku, má priesek šírku:

6 m pre streľbu na dvojterče a 4 m pre streľbu na jednotlivé terče

 

 

Pri streľbe na strelišti zajac na prieseku je vzdialenosť streľby:

35 m

 

 

Pri streľbe na strelišti zajac na prieseku je terč vypúšťaný:

najneskôr do 3 sekúnd od povelu strelca

 

 

Pri streľbe na batérii sú terce vypúšťané:

okamžite po povele strelca

 

 

Pri streľbe na oblúkovom strelišti strelec strieľa z:

poľovníckeho postoja

 

 

Pri streľbe na batérii strelec strieľa z:

postoja športového (so zalícením) alebo pohotovostného (bez zalícenia)

 

 

Na brokových strelištiach - oblúkovom, skeete, batérii, vysokej veži sa strieľa na asfaltové terče tvaru kotúča o priemere / výške / hmotnosti:

110 mm (+/- 1 mm) / 25-26 mm / 105 g (+/- 5 g)

 

 

Na strelišti zajac na prieseku sa strieľa na terč, ktorý je siluetou zajaca v skutočnej veľkosti a je zhotovený z:

plechu hrúbky 3-4 mm

 

 

Vzdialenosť streľby na strelišti vysoká veža je:

30 – 35 m

 

 

Vzdialenosť streľby na strelišti batéria je:

neobmedzená, v rozsahu letu terčov z nastavených vrhačiek

 

 

Vzdialenosť streľby na oblúkovom strelišti alebo skeete je stanovená hranicami streľby, a to:

na cca 40 m od veži

 

 

Vzdialenosť streľby pri výcviku v streľbe z malokalibrovky, resp. u redukovaného guľového trojboja ako súťažnej disciplíny, je:

50 m

Malokalibrovkou sa strieľa na papierový terč:

redukovaný, - líšky, srnca, diviaka a kamzíka

 

 

Poľovníckou guľovnicou sa strieľa na papierový terč s vyobrazením:

sediacej líšky, srnca, kamzíka a diviaka

 

 

Vzdialenosť streľby z poľovníckej guľovnice pri súťažných disciplínach je:

100 m

 

 

Zárukou zachovania výkonu, prevádzkovej spoľahlivosti a hodnoty zbrane je:

pravidelne a správne vykonávané čistenie, konzervovanie a uloženie zbrane

 

 

Čistením zbrane sa rozumie súhrn úkonov nutných pre:

zbavenie zbrane všetkých nečistôt, vzniknutých používaním (t.j. predovšetkým streľbou, najmä však splodín horenia prachu z vývrtu hlavne), alebo dlhšou úschovou (spôsobených najmä rozkladom konzervačných látok)

 

 

Konzerváciou zbrane sa rozumie:

udržanie vyčistenej zbrane pri aplikácii vhodného konzervačného prostriedku v takom stave, aby nedochádzalo ku znižovaniu jej hodnoty a bola pripravená k poľovníckemu použitiu

 

 

Údržbou zbrane sa rozumie:

preskúšanie celkového technického stavu skupín funkčných mechanizmov vykonané odborníkom, pri ktorom sú prehliadnuté, príp. opravené jednotlivé poškodené alebo opotrebované súčasti zbrane

 

Údržbu zbrane vykonáva zásadne:

odborník – zbrojár, ktorý preskúša celkový technický stav a funkcie mechanizmov zbrane

 

 

Čistenie zbrane vykonávame:

čo najskôr po použití, po streľbe

 

 

Pri podávaní prvej pomoci je najdôležitejšie:

zachovať životné funkcie, najmä priechodnosť dýchacích ciest a činnosť srdca

 

 

Do stabilizovanej polohy postihnutého uložíme ak:

je v bezvedomí, dýcha, dbáme pritom aby mu nezapadol jazyk

 

 

Človek postihnutý šokom:

je spravidla bledý, potí sa a často sa dostáva do stavu spánku alebo bezvedomia

 

 

Prvá pomoc pri strelnom poranení spočíva predovšetkým v:

zastavení krvácania a kontrole životných funkcií

Pri poranení brušnej dutiny sa postihnutému tekutiny:

nesmú podávať, môžu sa mu len navlhčovať pery

 

 

Zlomeninu končatiny, otvorenú alebo zatvorenú:

sa nikdy nesnažíme narovnať len znehybniť

 

 

Pri podozrení na zlomeninu chrbtice:

postihnutého nikdy sami nepremiestňujeme, v ležiacej zabezpečíme proti chladu

 

 

Kliešťovej encefalitíde (zápalu mozgových blán):

môžeme predchádzať preventívnym očkovaním

 

 

Prvá pomoc pri podozrení z otravy hubami, ak je postihnutý pri vedomí:

spočíva v umelom vyvolení zvracania najlepšie pitím teplej vody so soľou

Otázky a odpovede si môžete stiahnúť

...:::TU:::...