Otázky a odpovede k predmetu: Poľovnícka zoológia a biológia - Kategória otázok: M2
Otázky a odpovede k predmetu: Poľovnícka zoológia a biológia - Kategória otázok: M1
Kategória otázok: M2: Poľovnícka zoológia a biológia
Podľa zákona o poľovníctve sa zver delí na dve hlavné na skupiny:
zver srstnatú a zver pernatú
Pod pojmom zver sa rozumie:
populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č.1 zákona o poľovníctve
Pod pojmom malá zver sa rozumie:
zver bažantia, zajačia a jarabičia
Pod pojmom zver raticová sa rozumie:
daniel škvrnitý, diviak lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchovský alpský, kamzík vrchovský tatranský, los mokraďový, muflón lesný, jeleník (pasrnec) bielochvostý, srnec lesný a zubor hrivnatý
Pod pojmom veľké šelmy sa rozumie:
medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a šakal zlatý
Pod pojmom krkavcovité vtáky sa rozumie:
havran čierny, kavka tmavá, krkavec čierny, vrana túlavá
východoeurópska a zapadoeurópska, straka čiernozobá a sojka škriekavá
Králičia zver pohlavne dospieva:
už v roku, v ktorom sa narodila, t.j. vo veku 5 – 6 mesiacov, takže ranné mláďatá sa môžu ešte v tom istom roku honcovať
Zafarbenie srsti svišťa vrchovského (Marmota marmota) je:
hnedo šedé so žltkastým nádychom, vrchná časť hlavy a koniec chvosta sú čierne
Zimné obdobie prečkáva svišť vrchovský:
v tzv. pravom zimnom spánku a tento po celé zimné obdobie (6,5 – 7 mesiacov) neprerušuje
Svišť vrchovský je veľmi ostražitý a v prípade nebezpečenstva alebo
znepokojenia sa ozýva typickým:
ostrým varovným hvizdom
Sfarbenie srsti ondatry pižmovej (Ondatra zibethica) je:
hrdzavohnedé až šedohnedé, spodná časť tela je šedohnedá až žltohnedá
Pôvodnou domovinou ondatry pižmovej je:
Severná Amerika
Ondatra pižmová žije:
okolo stojatých aj tečúcich vôd monogamne v pároch alebo rodinách
Zo zmyslov má medveď hnedý najlepšie vyvinutý:
čuch a sluch, zrak má slabší
Doba párenia medveďa hnedého prebieha:
v máji až júli, prípadne aj v auguste
Zimné obdobie prečkáva medveď hnedý:
v nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdnenia a doplnenia tekutín
Medvedica vrhá vo februári a marci:
2 – 3 medvieďatá o hmotnosti 0,4 kg , ktoré sú 30 dní slepé
Zo zmyslov má vlk najlepšie vyvinutý:
čuch a sluch, zrakom sa orientuje len na kratšiu vzdialenosť
Doba párenia vlkov prebieha:
v januári až marci
Dĺžka gravidity u vlčice je:
62 – 65 dní, t.j. asi 9 týždňov
Zo zmyslov má líška hrdzavá výborne vyvinutý:
čuch, sluch i zrak
Kankovanie (párenie) líšok prebieha:
v januári a februári
Líška hrdzavá vrhá v apríli až v máji v brlohu, ktorý si sama vyhrabáva:
3 – 8 a niekedy aj viac líščat, ktoré sú asi 14 dní slepé
Zafarbenie srsti psíka medvedíkovitého je:
hnedé so šedým až načernalým nádychom, hlava je svetlošedá s predĺženou srsťou vytvárajúcou v lícnej časti biele pruhy do strán
Zimné obdobie prečkáva psík medvedíkovitý:
v nepravom zimnom spánku, ktorý prerušuje
Zafarbenie srsti mačky divej je:
šedo hnedé s hnedočiernymi alebo čiernymi pruhmi, smerom k chrbtu tmavnú, spodná časť tela je svetlejšia, špinavo šedá, koniec chvosta je širší, akoby guľatý a čierny, počet pruhov (prstencov) na chvoste je 4 – 5
Zo zmyslov má mačka divá najlepšie vyvinutý:
zrak a sluch, čuch je veľmi slabý
Kankovanie (párenie) u mačky divej prebieha:
vo februári až marci
Dĺžka gravidity u mačky divej je:
63 dní
Mačka divá vrhá v apríli až júni:
3 – 6 mačiat, ktoré sú prvých 10 – 12 dní slepé
Zafarbenie srsti rysa ostrovida je:
hrdzavohnedé alebo hrdzavošedé s nepravidelnými hnedočiernymi škvrnami, konce ušníc sú zakončené čiernymi štetinami, po stranách hlavy je predĺžená svetlejšia belavá srsť v tvare bokombrady, krátky chvost je na konci hnedočierny až čierny
Zo zmyslov má rys najlepšie vyvinutý:
zrak a sluch, čuch je veľmi slabý
Ak ide o spôsob života, rys ostrovid žije:
okrem doby kankovania a starostlivosti o mláďatá samotársky vo vlastnom vymedzenom teritóriu a je aktívny za súmraku a v noci, vo dne len v období starostlivosti o mláďatá
Kankovanie (ruja) u rysa ostrovida prebieha:
od februára do začiatku apríla
Samica rysa vrhá v máji až začiatkom júna:
2 – 4 rysíčatá, ktoré sú prvých 14 dní slepé
V potrave rysa jednoznačne prevláda:
srnčia zver, zajac poľný
Vydra riečna je prispôsobená stavbou a tvarom tela životu vo vode, k čomu
využíva:
plávacie blany medzi prstami na predných končatinách, uzavierateľné nozdry a ušné otvory, ako aj výborný zrak a hmatové fúzy po stranách pysku a nad očami
Sfarbenie srsti jazveca lesného je:
šedo žlté, hlava je bledo šedá s 2 čiernymi pruhmi cez oči, spodná časť tela a končatiny sú čierne, chvost je šedo biely, srsť je hrubá, štetinovitá
Zo zmyslov má jazvec najlepšie vyvinutý:
zrak a sluch, čuch je pomerne slabý
Párenie (chrutie) u jazveca lesného prebieha:
dosť nepravidelne , a to od konca apríla až začiatku mája do augusta
Dĺžka gravidity u jazvečice je:
7 – 8 mesiacov, z toho asi 5 mesiacov je latentná gravidita
Jazvečica vrhá vo februári až marci:
3 – 5 mláďat, ktoré sú lysé a 4 – 5 týždňov slepé
Zimné obdobie prečkáva jazvec lesný so značnými tukovými rezervami:
v 3 – 4 mesačnom nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdňovania
Zafarbenie srsti kuny lesnej (Martes martes) je:
hnedé s tmavším lesklým nádychom na chrbte, na krku má žltú škvrnu (náprsenku), ktorá sa nerozdvojuje na predné končatiny
Zafarbenie srsti kuny skalnej (Martes foina) je:
svetlohnedé s nádychom do šeda, na krku má bielu náprsenku, ktorá sa vidlicovito rozvetvuje na prednú plochu hrudníkových končatín
Obdobie párenia kún prebieha:
v júli a auguste
Zo zmyslových orgánov kuny majú najlepšie vyvinutý:
čuch, sluch a zrak
Zafarbenie srsti tchora tmavého (Mustela putorius) je:
hnedé až tmavohnedé, hruď, boky, končatiny a chvost sú tmavšie až do čierna, podsada je žltkastá až belavá, prúžok nad očami a okraje ušníc sú svetlé
Obdobie párenia u tchorov je:
v marci a apríli
Zafarbenie srsti hranostaja čiernochvostého (Mustela erminea) je:
v letom období škoricovo hnedé , krk, brucho a vnútorné plochy končatín sú belavé až biele, koniec chvosta je čierny, v zimnom období je biele, len koniec chvosta ostáva čierny
Dĺžka tela dospelých lasíc sa pohybuje medzi:
hranostaj 21 – 29 cm, lasica 15 – 25 cm
Kelce sa u srnčej zveri:
vyskytujú výnimočne a sú slabé a dosť sploštené
Po ukončení rastu pučníc začína na nich mladému srnčekovi vyrastať prvé parožie, tzv. „nulté“
jeho rast býva dokončený v 7. až 9. mesiaci života a má spravidla tvar paličiek o dĺžke okolo 2 cm
Prvé parožie (tzv. „nulté“), majúce tvar paličiek vytĺka mladý srnček:
v januári až februári nasledujúceho roku a krátko na to koncom februára, začiatkom marca ich zhadzuje
Srnček s prvým parožím (tzv.„nultým“) sa nazýva:
paličkár
Druhé parožie (parožky)ročného srnčeka:
už má ružice, môže mať vetvenie a slabé perlenie
Po zhodení prvého parožia (tzv. „nultého“) tvaru paličiek nasadzuje srnec ihneď druhé parožie, ktoré dorastie:
v máji až začiatkom júna a vytĺka ho v júni až začiatkom júla a zhadzuje koncom novembra až decembra
Ročný srnec s druhým parožím býva spravidla:
špičiak a len zvlášť dobre založený srnec nasadzuje parožky vidláka alebo šestoráka
2 - ročný srnec v 3. roku života a nasledujúcich rokoch nasadzuje parožie:
minimálne vidláka a dobre založený srnec stupeň šestoráka, pričom tento stupeň obyčajne už neprekračuje i keď vzácne dochádza i k bohatšiemu vetveniu parôžkov, napr. osmoráka, či dokonca desatoráka
Dospelý srnec vytĺka parožky v:
koncom marca a apríli a zhadzuje v októbri a novembri
Najčastejším tvarom srnčieho parožia je stupeň:
šestoráka
Vek živej srnčej zveri možno odhadnúť:
podľa celkového vzhľadu a držania tela, tvaru hlavy, šírky nosnej škvrny, šírky krku, podľa doby prefarbovania a vytĺkania a tiež podľa chovania v čriede
Vek ulovenej srnčej zveri zisťujeme pomerne spoľahlivo, a to podľa:
vývoja a stupňa opotrebovania chrupu, najmä stoličiek
Pôvodnou domovinou (areálom) jeleňa siku je:
východná Ázia (Ďaleký východ a Japonsko)
Sfarbenie srsti v letnom období (s výnimkou melanotických jedincov) je u jeleňa siky japonského spravidla:
sýto gaštanovo červené až žltkas to hnedé s drobnými bielymi škvrnami
Los európsky ako najmohutnejšia parohatá zver môže dosiahnuť v dospelosti (5 – 10 rokov) hmotnosť až:
500 kg (najčastejšie do 400 kg)
Losica dosahuje v dospelosti (okolo 7. roku života) až:
350 kg
Tetrov hlucháň sa vyznačuje:
nápadným pohlavným dimorfizmom (dvojtvárnosťou)
Zafarbenie sliepky tetrova hlucháňa je:
hrdzavohnedé, tmavo priečne škvrnité
Obľúbeným biotopom tetrova hlucháňa sú:
staré ihličnaté lesy na hrebeňoch hôr
Tok tetrova hlucháňa prebieha na tokaniskách v období od:
marca do konca mája a to v závislosti na počasí a nadmorskej výšky
Tetrov holniak sa vyznačuje:
nápadným pohlavným dimorfizmom v zafarbení
Zafarbenie sliepky tetrova je:
hrdzavohnedé s tmavohnedými priečnymi pásikmi, zobák tmavohnedý
Obľúbeným životným prostredím (biotopom) tetrova holniaka sú:
okraje hôr, rúbaniská, lesné čistinky, vresoviská a rašeliniská
Tok tetrova holniaka prebieha:
od polovice marca do konca mája, tok prebieha na zemi
Kohút tetrova holniaka počas toku vzdáva hlas označovaný ako:
šuíkanie s následným zreteľným bublaním
Pokiaľ ide o spôsob života jariabka hôrneho žije:
monogamným spôsobom života, v ihličnatých a zmiešaných lesoch
Na rozdiel od sliepočky má kohútik jariabka hôrneho:
na hlave chocholček a na brade výraznú bielo olemovanú čiernu škvrnu
Tok u jariabka hôrneho prebieha od:
od polovice marca do konca apríla, na zemi alebo na spodných konároch stromov
Jariabky hôrne sa párikujú:
na jeseň od začiatku septembra do konca októbra
Základné sfarbenie obidvoch pohlaví jarabice poľnej je:
vrch tela sivohnedý, spodok hnedosivý s množstvom škvŕn vlniek a pásikov
Kohútik jarabice poľnej na rozdiel od sliepočky má:
na krídlových krovkách len pozdĺžny svetlý pás pri osi pera
Hmotnosť dospelej jarabice poľnej sa pohybuje v rozpätí:
od 0,35 – 0,45 kg
Hmotnosť dospelého bažanta poľovného sa pohybuje medzi:
1,1 až 2,0 kg u kohúta, 0,8 až 1,4 kg u sliepky
Sliepka bažanta poľovného má sfarbenie:
hnedé až sivohnedé viac - menej zemité s jarabou kresbou
Vek u bažanta poľovného (kohúta) na výrade určujeme:
podľa ostrohy, u dospelého kohúta je dlhšia a ostro zakončená, u mladého krátka a tupá
Pokiaľ ide o spôsob života bažant žije:
polygamne (1 kohút s 3 – 4 sliepkami), spoločne sa zdržujú len v priebehu toku
Tok jarabice poľnej prebieha:
od konca marca do konca apríla, keď sa jarabice celý deň ozývajú čirikaním a páriky si vymedzia teritória
Pôvodnou domovinou bažantov je oblasť:
juhozápadný Kaukaz, východná Ázia a Japonsko
Bažant poľovný sa vyznačuje:
výrazným pohlavným dimorfizmom (v sfarbení)
Tok bažanta poľovného prebieha od:
konca marca do polovice mája, ale pri náhradnej znáške až do konca júna
Sliepka bažanta si zakladá hniezdo:
na zemi v plytkej jamke, ktorú len slabo vystiela kúskami rastlín a perím prevažne v travinách a burinách
Pôvodnou domovinou morky divej je:
severná Amerika
Sfarbenie oboch pohlaví morky divej je:
tmavo sivé až čierne s prímesou hnedej a bronzovým leskom
Sfarbenie lysky čiernej v oboch pohlaviach je:
čierne s bielou lysinou na čele a bielym zobákom
Drop fúzatý je najväčším stepným vtákom:
Európy
Sfarbenie sluky lesnej je:
na chrbte hrdzavohnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkasto hnedé
Pre sluku lesnú je charakteristický:
dlhý zobák 71 až 78 mm a pomerne krátke nohy
Tok sluky lesnej prebieha na jarnom ťahu približne od:
polovice marca do konca apríla
Pokiaľ ide o spôsob života čajky smejivej je:
sťahovavý vták, žijúci monogamne v pároch na okrajoch vodných plôch v kolóniách
Pokiaľ ide o spôsob života, hus divá je:
monogamný druh, ktorý žije v trvalých pároch vytvorených z mladých jedincov na jeseň a ktoré zotrvávajú spolu po celý život
Rad sokolotvaré, čiže dravé vtáky rozdeľujeme do troch čeľadí:
sokolovité, jastrabovité, kršiakovité
Čriedu jeleníc vedie:
vedúca jelenica, spravidla skúsený, kondične silný jedinec stredného veku s jelenčaťom
Čriedu jeleňov vedie:
najmladší jeleň
Čriedu jelenice opúšťajú jedine:
pri kladení mláďat ale skoro sa do nej aj s mláďaťom vracajú
Čriedy jeleňov sa pred rujou:
rozpadajú
Zo zmyslov má jelenia zver najdokonalejšie vyvinutý:
čuch a sluch
Jelene sa v priebehu ruje ozývajú:
hlbokým hrdelným ručaním
Podľa intenzity ručania jeleňov hovoríme:
hlasitej alebo tichej ruji
Tichá jelenia ruja prebieha:
za teplého počasia ale hlavne pri nedostatku dospelých jeleňov
Jelenia zver, samčia i samičia pohlavne dospieva:
už v druhom roku života
Ruja u jelenej zveri spravidla prebieha:
od 10. septembra do 10. októbra
Vek jeleňa v revíri určujeme podľa:
celkového vzhľadu tela – postavy
Samcom jelenej zveri vyrastajú na hlave parohy, ktoré:
každoročne zhadzuje a znovu nasadzuje
Paroh jelenej zveri je:
kostný útvar
Parohy jeleňovi každoročne vyrastajú z:
pučníc
Po ukončení rastu pučníc mladému jeleňovi narastie prvé parožie vo
veku:
14 mesiacov
Jeleňa s prvým parožím nazývame:
ihličiak
Kmeň, hlavná os jelenieho parohu má tieto časti:
ružicu, ryhy, perly, vetvy
Prvá vetva nad ružicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:
očnica
Druhá vetva nad očnicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:
nadočnica, ktorá u niektorých jedincov môže chýbať
Tretia vetva nad nadočnicou na kmeni jelenieho parožia sa nazýva:
stredná vetva
Štvrtá vetva na kmeni jelenieho parohu nad strednou vetvou, resp.
medzi strednou vetvou a korunou, ktorá sa započítava do koruny sa nazýva:
vlčia vetva (nesprávne - vlčník)
Kmeň jelenieho parohu môže byť zakončený:
ihlicovite, vidlicou alebo korunou
Korunou označujeme koniec kmeňa jelenieho parohu, keď je:
kmeň zakončený min. troma vetvami
Rozšírená časť kmeňa jelenieho parožia tesne nad pučnicou sa nazýva:
ružica
Jeleň, ktorý má na každom kmeni rovnaký počet vetiev sa nazýva:
pravidelný
Pôvodnou domovinou danielej zveri je:
predná a malá Ázia
Čriedu danielov vedie:
najsilnejší dospelý daniel a postavenie v čriede nestráca ani po zhodení parožia
Čriedu danielic vedie:
vedúca danielica, ktorá je najostražitejšia, najskúsenejšia a zároveň i vodiaca danielica
Danielia zver je najčastejšie sfarbená:
svetlo hrdzavé s bielymi škvrnami po tele a tmavým pásom na chrbte, ktorý siaha až na chvost, v zime je sivohnedý bez výrazných škvŕn
Zo zmyslových orgánov u danielej zveri je najlepšie vyvinutý:
čuch a sluch
Dospelá danielia zver dosahuje hmotnosť od:
50 do 90 kg daniel a od 40 do 55 kg danielica
Daniela ruja trvá:
od 5. októbra do začiatku novembra
Danielice sa aktívne zúčastňujú ruje už:
v 2. roku života
Dospelé daniele v priebehu ruje:
sa neustále ozývajú chrapľavým hrdelným chŕkaním
Daniel v priebehu ruje sa správa tak, že:
nevyhľadáva danielice, naopak rujné danielice a danieličky prichádzajú na rujovisko za danielom
Hmotnosť dospelej muflonej zveri je:
40 až 55 kg muflón, 30 až 40 kg muflonica
Duté rohovité tuľajky u muflóna sú:
derivátom kože, keď koža na báze rohových kostí postupne rohovatie
Muflonia ruja prebieha od:
konca októbra do začiatku decembra
Vek baranov u muflónej zveri v revíri odhadujeme:
podľa mohutnosti tela a tuľajok, veľkosti bielej tvárovej masky
Kamzík vrchovský tatranský je:
pôvodným druhom našej fauny
Zo zmyslov má kamzičia zver najlepšie vyvinutý:
výborný zrak, dobrý čuch, sluch ale i hmat v oblasti pyskov
Ruja u kamzičej zveri prebieha od:
začiatku novembra do polovice decembra
Kamzičia zver žije:
v čriedach oddelených podľa pohlavia a staré kamzíky samotársky
Rozdiel v tvare rožkov medzi kamzíkom a kamzicou je:
u kamzíka sú na báze silnejšie a viac hákovito zahnuté
Živá hmotnosť dospelej diviačej zveri je od:
120 až 250 kg u kanca (výnimočne cez 300 kg) a 80 až 150 kg u diviačice (výnimočne do 200 kg)
Zo zmyslov je u diviačej zveri najlepšie vyvinutý:
čuch a sluch, zrak je slabší
Letná srsť diviačej zveri je na rozdiel od zimnej:
riedka a krátka, svetlejšia čiernosivá, hnedosivá a sivá, bez podsady, na chrbte riedke štetiny
Očné zuby diviakov – kancov tzv. kly:
nie sú zakončené koreňom a preto neustále dorastajú
Očné zuby diviačice sú:
nápadne kratšie a slabšie, takmer nevyčnievajúce z rypáka a sú zakončené úzkym otvorom do zubnej dutiny
Párenie diviačej zveri prebieha spravidla od:
novembra do konca januára
Dĺžka gravidity u diviačice trvá:
114 – 118 dní, t. j. 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni
Diviačica rodí, poľovnícky vrhá:
3 až 8 diviačat, výnimočne 10 až 12 diviačat
Čriedu diviačej zveri vždy vedie:
spravidla najstaršia a najskúsenejšia vodiaca diviačica, len v období párenia sa na konci čriedy zdržujú kance
Počas roka diviačia zver žije prevažne:
vo väčších čriedach, ktoré pozostávajú z materských skupín, ktoré tvoria vodiace diviačice, ich diviačatá a ich vlaňajšie potomstvo – lanštiaky, pričom lanštiaky samčieho pohlavia po dosiahnutí pohlavnej zrelosti sú z čriedy vyhnané
Charakteristickým znakom čeľade zajacotvarých sú:
nápadne dlhšie a silnejšie zadné nohy (štvorprsté) ako kratšie predné nohy (päťprsté) zakončené ostrými pazúrmi
Dospelý zajac poľný (Lepus europaeus) dosahuje priemernú hmotnosť:
4 kg
Zo zmyslových orgánov u zajaca poľného je najlepšie vyvinutý:
sluch, pričom čuch podľa ktorého sa orientuje na kratšiu vzdialenosť a zrak sú slabšie
Zajac poľný žije:
prevažne nočným, samotárskym a polygamným spôsobom
Obdobie párenia, poľovnícky honcovania zajaca poľného začína v
našich podmienkach:
za miernych zím už na začiatku januára a končí v auguste
Zajačica poľná vrhá mláďatá:
osrstené a vidiace do plytkej jamky na zemi
Hmotnosť dospelého králika divého sa pohybuje medzi:
1,3 – 2,2 kg, v priemere 1,5 kg
Králik divý žije:
prevažne nočným spôsobom života, polygamne v mnoho početných kolóniách, na ľahkých piesočnatých pôdach kde si vyhrabáva hlboké a členité diery (brlohy) od ktorých sa veľmi nevzdiaľuje
Párenie, poľovnícky honcovanie u králika divého prebieha:
podľa počasia, spravidla už začiatkom februára a trvá nepretržite do jesene
Dĺžka gravidity u králičice divej trvá:
28 až 32 dní
Z čeľade holubotvarých sa u nás vyskytujú:
hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
Z čeľade holubotvarých medzi sťahovavé druhy patria:
hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
Pre čeľaď holubotvaré je charakteristické:
v priebehu odchovnej sezóny znášajú 2 až 3 krát po dve biele vajcia na ktorých sedia 14 – 17 dní
Charakteristické znaky kormorána veľkého sú:
veľký čierny vták s hnedým nádychom a bielou kresbou na hlave o hmotnosti 1,7 až 2,6 kg, hniezdi v kolóniách na vysokých stromoch, živý sa prevažne rybami a je sťahovavý
Charakteristické znaky volavky popolavej sú:
na chrbte popolavý až modrosivé, hlava a krk sú biele, hmotnosť 1 – 2 kg, medzi prstami chýbajú plávacie blany, hniezdi na stromoch často v kolóniách, ale aj jednotlivo, živí sa prevažne rybami, obojživelníkmi, hmyzom a je sťahovavým vtákom
Charakteristické znaky drozda čvikotavého sú:
má sivú hlavu, záhlavie, chvost a krovky, čim sa odlišuje od ostatných drozdov, hmotnosť sa pohybuje od 90 do 110 gramov, je sťahovavým vtákom
Charakteristické znaky krkavca čierneho sú:
má celé telo čierne, pomerne veľký kovovolesklý zobák a klinovitý chvost, hniezdi na stromoch a skalách, žije monogamne a v zime sa zhlukuje do menších kŕdľov, je stálym vtákom
Charakteristické znaky medvedíka čistotného sú:
tvarom ohnutého chrbta pripomína mačku, tvárová časť je svetlá s priečnym tmavým pruhom cez oči, má dlhšiu srsť, chvost sivý s čiernymi obrúčkami, hmotnosť 4,5 až 16 kg patrí medzi nepravých zimných spáčov
Charakteristické znaky zubra hrivnatého sú:
najväčší európsky cicavec z čeľade turovitotvarých, je celý tmavohnedý s pomerne jemnou, na prednej časti tela predlženou srsťou, rohy sú krátke a vytočené do hora, dospelý býk dosahuje hmotnosť do 1 000 až 1 300 kg,
Diviačie kly sú:
očniaky v čeľusti (horné) a v sánke (dolné) diviaka, ktoré sa uchovávajú ako trofej
Fialka je:
pachová žľaza nad koreňom chvosta líšky hrdzavej
Fučanie je:
hlasový prejav diviačej zveri po zvetrení nebezpečenstva
Grúlenie zveri je:
výhražný hlasový prejav diviaka lesného
Hniezdenie je:
stavanie hniezd, znášanie vajec a sedenie na nich
Hrabanisko, správne hrabanka je:
miesto, kde hrabal srnec, slúži mu na značkovanie teritória
Hradovací strom je:
strom, na ktorý si pravidelne sadá pernatá zver odpočívať alebo spať
Hradovanie je:
sedenie a odpočívanie niektorých druhov pernatej zveri na hradovacom strome
Kvorkanie je:
vŕkavý hlasový prejav tokajúceho samčeka sluky pri večernom prelete
Lopata je:
lopatovite rozšírená horná plochá časť kmeňa parohu daniela a losa
Lopatár je:
daniel alebo los s plne vyvinutým lopatovitým parožím
Maska je:
výrazné sfarbenie tvárovej časti hlavy zvieraťa, odlišné od sfarbenia ostatného tela
Mraučanie je:
hlasový prejav mačkovitých šeliem
Mrnkanie je:
málo výrazný hlasový prejav jeleňa v ruji
Mrmlanie = mumlanie je:
typický hlasový prejav medveďa
Paličkár je:
srnec, spravidla mladý, s drobnými parožkami (tzv. nulté parožie) v podobe nerozvetvených kmienkov dlhých len niekoľko cm
Panáčkovanie je:
vztyčovanie sa niektorých druhov malých cicavcov (zajac, králik, svišť, lasica, syseľ) na zadných nohách pri pozorovaní okolia
Parohy sú:
plné kostené útvary vyrastajúce z výbežkov čelových kostí (pučníc) jeleňov
Parochňa, resp. parochňovité parožie je:
stále rastúci, nedostatočne kostnatejúci deformovaný parožný útvar, ktorý zver nevytĺka ani nezhadzuje pre hormonálnu poruchu
Parochniar je:
samec parohatej zveri, ktorá má parožie zmenené na parochňu
Pelech je:
miesto, kde odpočívajú, spia, rodia a odchovávajú mláďatá niektoré druhy malej srstnatej zveri, najmä šelmy napr. kuny a zajace
Penisová kosť je:
kostička vystužujúca pohlavný úd samcov šeliem
Myškovanie je:
napodobňovanie pišťania, ktorým sa vábi na dostrel líška alebo iná dravá zver
Pĺznutie, nesprávne presrsťovanie je:
výmena srsti najmä v jarnom období
Rohovina je:
produkt pokožkových buniek, na niektorých miestach vytvára pevné tvrdé rohovinové útvary, napr. ratice, pazúry, tuľajky, zobák
Rohy sú:
kužeľovitý kostený výrastok na čelovej kosti obalený rohovinovou tuľajkou
Zimný spánok (hibernácia) je:
dlhodobá spánková letargia, umožňujúca niektorým druhom zvierat prežiť nepriaznive ekologické podmienky zimného obdobia
Na obrázku vidíte:
kunu lesnú
Na obrázku vidíte:
kunu skalnú
Na obrázku vidíte:
tchora tmavého
Na obrázku vidíte:
králika divého
Na obrázku vidíte:
zajaca poľného
Na obrázku vidíte:
psíka medviedikovitého
Na obrázku vidíte:
samicu losa mokraďového
Na obrázku vidíte:
rysa ostrovida
Na obrázku vidíte:
tetrova holniaka
Na obrázku vidíte:
tetrova hlucháňa
Na obrázku vidíte:
jarabicu poľnú
Na obrázku vidíte:
jariabka lesného
Na obrázku vidíte:
holuba hrivnáka
Na obrázku vidíte:
hrdličku poľnú
Na obrázku vidíte:
kačicu divú
Na obrázku vidíte:
havrana čierneho
Na obrázku vidíte:
vranú túlavú
Na obrázku vidíte:
jazveca lesného
Na obrázku vidíte:
jastraba lesné
