Zver treba hneď po ulovení dôkladne ošetriť, aby sa divina neznehodnotila. Divina po ulovení podlieha určitým zmenám, ktoré sa ľudovo nazývajú dozrievanie diviny.

V mäse prebieha chemický proces – autolýza (rozklad zložitých bielkovín ma jednoduchšie). Aby sa tento proces podporil, treba divinu po ošetrení ponechať určitý čas po vychladnutí odležať v koži (neodratú alebo neošklbanú).

Raticovú zver po ulovení vyvrhujeme. Zver položíme na chrbát, hlava a hruď na vyvýšené miesto, prerežeme krk od ohryzka až po hrudník a pažerák s priedušnicou za hrtanom takisto (niekedy spolu s jazykom). Hltan pri ohryzku narežeme a zauzlíme, aby obsah žalúdka neznečistil hrudník. Samčej zveri vyrežeme pohlavné orgány. Ďalším rezom medzi hrudnou kosťou a zámkou otvoríme brušnú dutinu a vyberieme všetky vnútorné orgány. Po odstránení bránice vyberieme aj srdce a pľúca. Celú tráviacu sústavu zvyčajne na mieste vyvrhnutia zakopeme. Z vývrhu sa oddelia tzv. droby, t.j. srdce, pľúca, obličky, pečeň, slezina a jazyk, ktoré patria strelcovi (tzv. poľovnícke právo). Po vyprázdnení hrudnej a brušnej dutiny zdvihneme prednú časť zveri a necháme vytiecť zrazenú krv. Po vyvrhnutí sa divina nesmie nikdy umývať. Ak treba odstrániť napríklad zvyšky obsahu žalúdka alebo čriev, vyutierame brušnú dutinu čistou utierkou alebo čečinou, zeleným lístím, pŕhľavou a podobne.

Treba dávať veľký pozor, najmä v lete, aby sa na divinu nedostali muchy, pretože by ju znehodnotili (vajíčka, larvy). Aby divina postupne chladla a pritom sa k nej nedostali muchy, prikryjeme ju čečinou alebo pŕhľavou.

Malá zver sa loví predovšetkým kolektívnym spôsobom, a preto ide skoro vždy o početnejší úlovok a často aj o viac druhov zveri. Aj túto divinu treba správne ošetriť, aby sa neznehodnotila.

Zajace hneď po skončení každého pohonu ponosíme na jedno miesto a čo najskôr z nich vytlačíme moč (zajaca chytíme za predné nohy a tlakom na brušnú dutinu vytlačíme moč). Potom všetky ulovené kusy poukladáme do radu a zistíme výsledok nadhánky. Po zrátaní úlovku sa zajacom pozväzujú nohy a povešajú sa na žŕdky, kde postupne chladnú a dopravujú sa na ďalšie zoradisko.

Bažanty sa po skončení pohonu tiež odkladajú na, aby vychladli, potom sa špagátom po dva za krk zaväzujú a dopravujú podobne ako zajace.

Jarabice sa lovia v lete alebo skoro na jeseň, keď je ešte pomerne teplo, a preto ich treba po ulovení vyháčkovať (kovový alebo drevený háčik sa zasunie cez ritný otvor do brucha a vytiahnu sa ním črevá). Hoci sú jarabice vyháčkované, možno ich bez zmrazenia skladovať len 1 – 2 dni. Dopravujú sa na remienkoch.

Malú zver ktorá sa loví v zime (zajac, bažant), treba nechať odležať v koži, pretože divina dozrieva, čim získa lepšiu chuť. Ulovenú divinu nikdy nesmieme nechať na hromade, lebo by sa zaparila a tým znehodnotila.

Sťahovanie mäsožravcov

Aby sa neznehodnotila koža kožušinovej zveri, treba ju odborne stiahnuť, pričom najlepšie sa sťahuje celkom čerstvá.

Základný rez sa robí na vnútornej strane končatín od pätového kĺbu k ritnému otvoru a na zadnej strane panvových končatín od pätového kĺbu až k prstom. Potom nožom a prstami vyberieme kosť a pazúry sa odrežú tak, aby až po tretí článok zostali v koži. Úlovok zavesíme za pätový kĺb a po uvoľnení chvosta kožu sťahujeme pevnými ťahmi. Hrudníkové končatiny sa sťahujú podobne ako panvové a potom pozorne sťahujeme krk a hlavu. Veľmi opatrne treba postupovať pri uvoľňovaní mihalníc, nosových otvorov a papule. Koža mäsožravcov sa na brušnej strane nemá prerezať.

Na stiahnutej koži nesme zostať tuk alebo svalovina. Pri sťahovaní možno treba dávať pozor, aby sa kožka nepoškodila.

Stihnutú kožu utrieme do sucha, srsť vyčešeme a sušíme je na napínadle srsťou dovnútra. Veľkosť napínadla závisí od veľkosti zveri. Koža sa napína tak, aby sa zachoval jej pôvodný tvar a prirodzená veľkosť.