Lasica obyčajná (Mustela nivalis L.)

Lasica obyčajná obýva Európu, Áziu, svernú Afriku. U nás žije jej stredoeurópska rasa. Vrch tela má v lete tmavogaštanový, v zime škoricovohnedý, spodok tela je biely, pričom hranica medzi oboma farbami na bokoch je ostrá, ale kľukatá. má krátky, tenký chvostík, ktorý na konci nie je nikdy čierny. Samce dosahujú dĺžku 20 - 26 cm, dĺžka chvosta je 5 - 8 cm, samice 16 - 20 cm a chvost 4 - 6 cm. Vzorec chrupu je 34 zubov v tlame. Niektorý zoológovia uznávajú aj ďalší samostatný druh lasice, a to lasicu malú, ktorej samce dosahujú dĺžku len 17 - 20 cm, samice 16 - 17 cm, jej farebné rozhranie na bokoch tela tvorí robnú líniu. Pravdepodobne u nás žije len jeden druh lasice. Lasica sa vyskytuje na celom našom území. Najčastejšie sa zdržiava v dierach myší a hrabošov, v hrobliach, dutinách, v kopách kameňov alebo dreva, v zemných trhlinách a v hospodárskych budovách. Liahnutie mláďat sa neviaže na konkrétny mesiac. Najčastejšie však párenie prebieha v jarných mesiacoch a gravidita trvá asi 5 týždňov. Počet mláďat (4 - 7) závisí od množstva potravy (myší, hraboše). väčšinou samce lovia aj sysle, chrčky, králiky, mladé zajace a vtáky, ktoré hniezdia na zemi. Lasica príležitostne loví aj plazy, obojživelníky, mäkkýše a hmyz. Niekedy spôsobuje škody na domácej hydine a na králikoch. Celkovo je lovením škodlivých drobných hlodavcov pre poľnohospodárstvo veľmi užitočná, a preto je celoročne chránená (okrem bažantíc).