Jazvec obyčajný (Males males L.)

Je to najväčší príslušník našich lasicovitých mäsožravcov. N jeseň, keď je tučný, váži až 15 -20 (25) kg. Má bielu hlavu na bokoch s dvoma pozdĺžnymi tmavými pásmi. Vrch tela má hnedosivý, nohy a brucho čierne, chvost pomerne krátky. Jazvec je rozšírený v Európe a v Ázii. U nás žije v malom počte na celom území v lesoch do nadmorskej výšky asi 1 300 metrov, ale najviac je v lesoch ktoré sú prestúpené poľnohospodárskou pôdou. Je to nočné zviera. Cez deň spí v zemských brlohoch, ktorých chodby sú často veľmi rozvetvené a hlboké. Niekedy ich obýva spolu s líškou. Zimu prečkáva v nepravom zimnom spánku. Pod koreňom chvosta má veľkú prianálnu pachovú žľazu, ktorá mu slúži na značkovanie teritória. Okrem toho z nej vylučuje sekrét, najmä ak ho niešo podráždi, pri náhlom preľaknutí a podobne. Jazvec sa živí rozličnou živočíšnou potravou (hymz, mäkkýše, hlodavce, drobné cicavce, zdochliny, vtáky ktoré hniezdia na zemi), ale konzumuje aj veľa rastlinnej potravy (semená a plody, napr. hrozno, kukurica, ovocie a podobne). Pri hľadaní potravy nikdy neodchádza ) ďaleko od svojho brloha. Pári sa koncom leta a začiatkom jesene, ale mladé, práve dospelé jedince na jar a začiatkom leta. Gravidita trvá 7- 8 mesiacov, pričom zárodky sú spočiatku v latentnom stave. Mláďatá sa liahnu zvyčajne v počte 3 - 5, ktoré sa opúšťajú po 6 mesiacoch a pohlavne dospievajú v druhom roku života. Z chorôb, ktoré napádajú jazvece, treba spomenúť najmä besnotu, trichinelózu, toxoplazmózu, prašivinu atď. Jazvec spôsobuje značné škody hlavne v bažanticiach. Neuvedomelí ľudia ho na jeseň chytajú do želiez (čo je zákonom zakázané) a vykopávajú pre tuk, ktorému sa pripisujú liečivé účinky.