Hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto L.)

Je rozšírená v Indii, v Číne, Malej Ázii, v severnej Afrike a na Balkáne a na naše územie začala prenikať pred druhou svetovou vojnou. Dnes obýva už aj severnú Európu a juhovýchodné Anglicko. Predstavuje teda pomerne nového člena nášho vtáctva. Má tmavší priečny pás na záhlaví a na bokoch krku, široký koniec chvosta je zo spodnej strany biely a vrch tela hnedasto bronzový. Má hmotnosť asi 190 g. U nás je synantropným druhom. Osídľuje záhrady, parky a cintoríny. Za potravou zalieta do dvorov poľnohospodárskych podnikov, na okolité polia, do záhrad, do dvorov s hydinou. Môže prenášať rôzne parazity a nákazlivé choroby na hydinu, alebo aj naopak, môže sa nakaziť od hydiny. Je monogamná. V období párania a hniezdenia majú páriky svoje stanovištia, v zime vytvárajú kŕdle, ktoré sa zdržiavajú blízko zdrojov potravy. Hniezda si robia na stromoch, hniezdia viac krát do roka. Samička znáša vždy iba 2 vajcia, na ktorých sedí asi 14 dní po vyliahnutí. Živia sa semenami kultúrnych rastlín a burín.

Hrdlička poľná (Streptopelia turtur L.)

Hrdlička poľná je menšia (150 g) ako predchádzajúci druh. Má úzku bielu koncovú škvrnu naspodku chvosta, vrch jej tela je viacfarebný, červeno hnedý s čiernymi prostriedkami pier. Na bokoch krku má škvrnu s čierno – bielymi pásikmi. Obýva poľné lesíky okraje väčších lesných komplexov, skupiny drevín uprostred polí, stromoradia pri vodách a cestách. Nepreniká do ľudských sídlisk ako hrdlička záhradná. Je sťahovavá. Živí sa semenami plodín, burín a zrnom. Jej stavy u nás veľmi poklesli v dôsledku likvidácie stromov v poľnohospodárskej krajine a iných negatívnych antropogénnych vplyvov, preto je celoročne chránená.