Drop veľký (Otis tarda L.)

Drop veľký ostrovčekovite obýva viaceré nížinné oblasti Európy a Ázie. Na Slovensku sa vyskytuje na Západoslovenskej nížine od Bratislavy na východ až po Hron a na sever až po Trnavu – Želiezovce. Je to typicky stepný vták. Drop je náš najväčší vták. Starý drop dosahuje hmotnosť 16 – 18 kg, kým dropica je asi o polovicu ľahšia (5 – 8 kg). Drop trochu pripomína pštrosa, má dlhé a silné nohy, preto výborne behá a pomerne dobre lieta. Hlavu a krk má jasno sivé, kohútovi bo kokoch zobáka vyrastá zväzok tuhých pier, tzv. dropí fúz. Hornú časť tela má červenohnedú s čiernymi pásikmi, hruď gaštanovohnedú a spodok tela biely. Dropy žijú po celý rok okrem hniezdenia v kŕdľoch, ktoré sú (okrem zimy) rozdelené podľa pohlavia a len na jar, v čase párenia, sa rozpadávajú- Dropi tokajú v apríli – máji, pričom spúšťajú krídla, nafukujú si vzdušný vak na hrdle, zakláňajú hlavu dozadu a našuchorené perie obracajú naruby, takže sa zďaleka podobajú veľkým bielym guliam. Dropica znáša do plytkého, slabo vystlaného hniezda na zemi 2 – 3 vajcia (1 - 4), na ktorých sedí 23 – 24 dní. Dropíčatá sú citlivé na zimu a na vlhko. Poletujú až po 2 mesiacoch. Dropica ich vodí až do jesene. Cez zimu žijú obe pohlavia v zmiešaných kŕdľoch.

Dropy sa živia rastlinnou aj živočíšnou potravou. Rastlinnú zložku ich potravy tvoria najmä šťavnaté, mäkké listy kultúrnych rastlín a burín, ale aj rozličné mäkké a dužinaté plody. Živočíšnu zložku tvoria červy, hmyz, mladé vtáky, myši, hraboše atď. V zime sa živia najmä repkou olejnou.

V minulosti bol stav dropov oveľa vyšší, ale vplyvom mechanického a chemického poľnohospodárstva, kultivácie pôvodnej stepi a odstrelom dropích kohútov sa stavy podstatne znížili. V súčasnosti sú dropy chránené ako prírodná pamiatka. Na záchranu dropov bude treba urýchliť jeho farmový chov a jeho obľúbené stanovištia vyhlásiť za chránené, s osobitne usmernenou technológiu rastlinnej výrobe. V opačnom prípade tento druh vyhynie.