Diviačia zver je v súčasnosti viac objektom lovu ako chovu. Klesajúci stav kvalitných jedincov nabáda k zlepšeniu chovu. Tam, kde to hospodárske podmienky dovoľujú, sa pre diviačiu zver zakladajú vhodné políčka, čím sa obmedzí jej migrácia a zadrží sa v poľovnom revíri.

Pri diviačej zveri sa určuje len cieľový kmeňový stav. Koeficient očakávanej produkcie je 0,7 – 1,3 a vypočítava sa z celkového počtu kmeňového stavu bez tohtoročných prírastkov. Pomer pohlavia má byť 1:1,1:2,5. Vo zverniciach sa ponecháva širší pomer pohlavia. Takýto pomer pohlavia zabezpečuje požiadavky na dobrú produkciu a väčšie prírastky diviačat. Ak však chceme dochovať silné trofejové jedince, pomer pohlavia má byť opačný v prospech diviakov 2:1. So zreteľom na vek v kmeňovom stave tejto zveri mali asi jednu tretinu tvoriť mladé jedince a dve tretiny dospelé jedince.

Vyraďovací odstrel diviačej zveri závisí od jej telesných znakov. Na ďalší chov vyhovujú len dobre vyvinuté a dostatočne silné jedince, vyraďujú sa choré a všetky nedostatočne vyvinuté, neskoro sa prefarbujúce. Pri odstrele treba chrániť vodiace diviačice a zameriavať sa najmä na odstrel diviačat a lanštiakov. Diviaky a diviačice od 3 do 7 rokov chránime, z chovu sa odstraňujú len podpriemerne vyvinuté jedince. Dospelé 7 až 9 ročné jedince lovíme na jeseň, keď sú tučné a keď im ešte nezapácha mäso. Až v tomto veku je predpoklad, že samce dosiahnu dostatočne silnú trofej.