V chove bažantov podobne ako pri chove jarabíc poznáme tri spôsoby chovu:

• voľný
• polodivý
• umelý

Voľný chov bažantov prichádza do úvahy vo väčšine poľovných revírov, kde sa vyskytuje táto zver. Zásady chovu sú podobné ako pri jarabiciach. Spočívajú predovšetkým v dôslednej ochrane, prikrmovaní a vytváraní čo najpriaznivejších podmienok na hniezdenie bažantíc a vývin mláďat.

Polodivý chov sa v súčasnosti obmedzuje na doliahnutie vajec z vykosených alebo inak ohrozených miest. Je správne, aby sa v prírode zbierali najmä nezasedené vajcia. Preto už na začiatku znášky treba vyhľadať v poľovnom revíri bažantie hniezda a z nich buď postupne odoberať vajcia, alebo celé hniezdo vybrať tesne pred skončením znášky. Vyliahnuté mláďatá sa odchovajú umelo a vypúšťajú sa do poľovného revíru. Spôsoby odchovu a technika vypúšťania sú také isté ako pri farmovom chove bažantov.

Farmový chov bažantov je najintenzívnejším spôsobom chovu bažantej zveri a v podmienkach súčasného poľovníctva zaznamenal veľký rozvoj. Spočíva v chove základného produkčného kŕdľa vo farmových podmienkach s cieľom vyprodukovať mláďatá na poľovné využitie. Prednosťou tohto chovu je maximálne využitie biologického potenciálu bažantíc na produkciu kurčiat bez strát v závislosti od počasia.

Chovné bažanty sa chovajú v znáškových voliérach. Podľa druhu voliér rozoznávame chov v kmeňových voliéracha chov  spoločných znáškových voliérach.

V súčasnosti sa kmeňové voliéry používajú pre menšie množstvo bažantíc. Voliéry majú rôznu konštrukciu a veľkosť. Najbežnejším typom pre jeden chovný kmeň bažantov s pomerom pohlavia 1 (kohútov):10-12 (sliepkam) je voliéra s plochou 23 -30 m2.

Pri stavbe voliéry sa používajú buď kovové dielce, alebo drevené, pletivom obtiahnutá konštrukcia. Výška voliéry má dosahovať 160 – 200 cm, vrchná strana môže byť zakrytá sieťou alebo pletivom. K zariadeniu voliéry patrí jednoduchý násypec alebo sa určitá časť zastreší na umiestnenie krídla a napájadla. V rohoch sa urobia kryty (z kukuričného kôrovia, trstiny, čečiny a podobne) pre bažantice na obdobie znášky, prípadne bidlo na hradovanie.

Ak je voliéra umiestnená stabilne, musí sa každoročne po skončení znášky vykonať dôkladná dezinfekcia, pôda sa má prekopať a obsiať vhodným porastom (ďatelino – trávna miešanka). Takto zabezpečíme prirodzené ozdravenie chovnej plochy. So zreteľom na hygienu chovu sa odporúčajú  prenosné chovné voliéry, ktoré sa v určitých časových intervaloch presúvajú na nové miesto. Ich použitie si vyžaduje značnú prácnosť pri manipulácii a nároky na plochu pri premiestňovaní. V zahraničí sa vo farmových chovoch bažantov používajú stabilné znáškové voliéry s roštovou podlahou, kde sa zver prakticky nedostane do styku s pôdou.

Výhodou kmeňových voliér je dobrá kontrola a selekcia zveri pre ďalšiu plemenitbu. Náklady na výrobu sú pomerne vysoké a značné sú pracovné nároky na obsluhu.

Spoločné znáškové voliéry predstavujú volierovú plochu, na ktorej chováme viacero kmeňov bažantov v pomere pohlavia 1:7-8, pričom sa pomer pohlavia môže ešte viac rozšíriť. Na jedného bažanta sa ráta s plochou 10 -14 m2. Ak horná časť voliéry nie je zakrytá sieťou, musia sa bažantom zastrihnúť alebo podviazať krídlové letky. Voliéra je vybavená dostatočným počtom kŕmidiel a napájadiel. Na kŕmenie sú najvhodnejšie zásobníkové kŕmidlá. Dostatočný kryt pre zver sa má zabezpečiť vhodným porastom na voliérovej ploche.

Výhodou tohto chovu bažantov sú menšie náklady na výstavbu voliér, menšia prácnosť pri kŕmení a napájaní zveri, ako aj vhodnejšie prostredie pre zver. Nedá sa v nich však zabezpečiť dostatočná kontrola zveri a jej úžitkovosť pre selekcii na ďalší chov.

Cieľový kŕdeľ sa má umiestniť do voliér pred začatím znášky, aby si bažantice zvykli na prostredie. Vhodným kŕmením sa pripravia na znášku. V našich podmienkach sa znáška začína v marci, počas ktorej sa ráta s 30 -60 vajcami od jednej bažantice. Dvakrát denne sa vajcia z voliér zbierajú, aby sa mechanicky nepoškodili a nevystavovali poveternostným vplyvom. O priebehu znášky sa musí viesť presná evidencia. Pozbierané vajcia sa uskladňujú v tmavých miestnostiach pri teplote 10 -14 °C pri 60 % relatívnej vlhkosti. Ich nasádzanie do liahní sa má vykonávať v čo najkratšom časovom intervale. Pri uskladňovaní dlhšom ako týždeň klesá ich násadová hodnota. Na liahnutie bažantov vo farmových chovoch sa používajú veľkokapacitné elektrické liahne s nútených obehom vzduchu, v menších chovoch stolové liahne s prirodzeným obehom vzduchu.

V liahňach je nevyhnutné zabezpečiť pre vývoj zárodkov a vyliahnutie mláďat optimálnu teplotu (37,8 – 39,5°C), vlhkosť (60 – 80 % relatívnej vlhkosti), pravidelné ochladzovanie a mechanické obracanie vajec. Prvá fáza inkubácie od nasadenia do 21 dní prebieha v pred liahni a od 22 dňa po vyliahnutie v doliahni. V poslednej fáze liahnutia sa vajcia musia preložiť na vhodne upravené liesky na zachytenie vyliahnutých mláďat. Vylúči sa mechanické obracanie vajec a zvýši sa relatívna vlhkosť.

Vajcia sa kontrolujú presvecovaním v 7 a 14 dni inkubácie, pričom sa vyradia neoplodnené vajcia a vajcia s odumretým zárodkom.

Pri dodržiavaní správnych podmienok liahnutia a produkcii kvalitných násadových vajec možno rátať s vyliahnutím 60 – 70 % mláďat z nasadených vajec.

Liahnutie bažantov pod kvočkami sa dnes vo farmových chovoch nepraktizuje, používa sa len v menších chovoch. Pri tomto liahnutí možno ako kvočky použiť ľahšie plemená sliepok domácich. Kvočky sa umiestnia v drevených búdkach (40 x 40 cm) s plutvou strieškou. Raz denne sa sliepka vypúšťa, aby sa nakŕmila, napojila a zbavila trusu. Po vyliahnutí mláďat sa búdky s kvočkami rozmiestnia na vhodnej ploche v revíri, kde sa postupne adaptujú v prírodných podmienkach. Mláďatá vydržia po vyliahnutí 24 hodín bez potravy. Po prenesený do odchovného priestoru sa odporúča podať im jemný piesok a preosiaty kukuričný šrot. Do veku 3 týždňov sa kŕmia vysokohodnotnou kŕmnou zmesou. Od 7 týždňa sa ku granulovanému krmivu pridáva zlomková pšenica a kukurica, čim sa postupne bažanty pripravujú na prikrmovanie obilninami.

Pri odchove bažantov sa uplatnili dva spôsoby:

• odchov v komorových odchovniach s výbehmi
• odchov v prenosných odchovniach s výbehmi

Komorové odchovne sa budujú zväčša pre 300 – 500 mláďat. Na 1m2 sa ráta 20 až 25 mláďat. Výška odchovne dosahuje 1,80 až  2,50 metra. Pozdĺžne okná sa natierajú zmesou vápna a modrej farby. Otvory z komôr do výbehov majú byť v rohu odchovne, s rozmermi asi 50 x 20 cm. Zdrojom tepla v komorách sú buď keramické alebo elektrické žiariče. Ako podstielka sa používajú hobľovance z mäkkého dreva, prípadne v zmesi s narezanou slamou.

Po vyliahnutí a obschnutí sa v prvých 3 – 4 dňoch bažanty rozdelia po 100 jedincov do kruhov z vlnitého papiera, s priemerom 120 cm, výškou 50 cm, nad ktorými žiarič zohrieva vzduch na 32°C. Teplota sa postupne počas 3 týždňov znižuje na 25°C.

Do výbehov sa mláďatá začínajú vpúšťať až po 3 týždňoch odchovu. Výbeh má byť 24 – 28 m2 veľký čiže cca 2 – 3 m2 na 1m2 komorovej odchovne.

Z komorových odchovní sa mláďatá vo veku 21 dní premiestňujú do prenosných odchovní s voliérami alebo do stabilných odchovní s výbehmi. Len za veľmi chladného počasia zostávajú mláďatá v komorách ešte ďalší týždeň. V odchovniach s výbehom ostávajú až do veku 5 týždňov.

Prenosné odchovne sú vhodné na odchov menšieho počtu jedincov. Majú kapacitu 60 – 100 mláďat. Odchovne sú z ľahkého materiálu, aby sa s nimi mohlo dobre manipulovať. Na podlahu sa dáva podstielka z hobľovancov. Najvhodnejší je typ s celkovou plochou 3m2 (225 x 130 cm), so zasúvacou prednou časťou. V zadnej časti je nad podlahou ohrievač, v prednej časti, kde nie je podlaha, je kŕmidlo, napájadlo, miska s pieskom a otvor pre výbeh do voliéry. Voliéry sú vysoké 1 meter, s rozmermi 3 x 4 metre a sú zakryté sieťou.

Do prenosných odchovaní sa mláďatá premiestňujú 3 dni po vyliahnutí. Prvých 3 -6 dní sú umiestnené v kruhoch z vlnitého papiera v špeciálne miestnosti alebo etážovej odchovni.

Prenosné odchovne treba vyhrievať dovtedy, kým mláďatá nedosiahnu vek 5 – 6 týždňov. Vo 4 - 6  týždni sa odchovne, ak je teplé počasie, vyhrievajú iba v noci na teplotu 25°C. Keď je počasie chladné, vyhrievajú sa aj cez deň. Od veku 7 týždňov už netreba mláďatá prikrmovať. Najneskoršie v 7 týždni sa prenosné odchovne s mláďatami prenesú na miesta, kde sa budú vypúšťať. Najvhodnejšie je vypúšťať mladé bažanty do adaptačných voliér vo veku 8 -10 týždňov, takže na vypúšťacích plochách sa aklimatizujú 3 týždne, čo je minimálny čas, ktorý je nevyhnutný na prechod z umelého odchovu do voľnej prírody.

Dôležitou podmienkou úspešného odchovu je ďalej trvajúca starostlivosť o bažanty v priebehu celého roka, pričom treba dodržiavať najmä tieto zásady:

• sústavne zlepšovať životné podmienky bažantov
• dostupnými prostriedkami (odstrelom a chytaním) ničiť škodlivú zver
• správne regulovať stavy bažantov racionálnym odstrelom
• svedomite zabezpečovať zimnú starostlivosť