Väčšina chorôb, ktoré sa vyskytujú pri domácej hydine, napadá aj pernatú zver. Veterinárna služba musí dbať na to, aby sa tieto choroby neprenášali z hydinárskych fariem a chovov hydiny, ktoré sú v blízkosti, na pernatú zver.

Vírusové choroby

Mor hydiny. Pôvodcom je vírus, ktorý sa v organizme zvieraťa prenáša krvou do jednotlivých orgánov, kde spôsobuje ťažké zápaly. Napadnuté vtáky majú spustené krídla, tackavú chôdzu a vysokú horúčku. Môže sa vyskytnúť v chovoch bažantov, kde je nevyhnutné očkovanie.

Leukóza (bielokrvnosť, lymfomatóza) je vírusová choroba, ktorá má chronickú formu a spôsobuje bujnenie predovšetkým sleziny a pečene. Liečenie nebýva úspešné, je dôležité odstrániť podozrivé a choré jedince.

Diftéria (vtáčie kiahne) je najrozšírenejšia choroba hydiny, ktorá sa ľahko prenáša na voľne žijúce vtáctvo, najmä na jarabice. Infekcia sa rozširuje znečistenou potravou, vodou, poranením kože alebo dýchacími cestami. Kožná forma sa prejavuje najmä na hlave v okolí očí a na iných miestach tela, kde sa najprv vytvoria vodnaté žltobiele uzliny, ktoré sa menia na chrasty.

Sliznicová forma je charakteristická žltosivými povlakmi na sliznici dutiny zobáka, hltana a hrtana. Vtáky ťažko dýchajú, počuť piskľavý (hlas) zvuk. Niekedy sa objavia aj príznaky zmiešanej formy. Choré zvieratá alebo jedince podozrivé z choroby treba odstreliť a prípadne asanovať. V umelých chovoch je dôležitá dôkladná dezinfekcia priestorov.

Ornitóza (vtáčia choroba) napáda predovšetkým mláďatá. Sprievodnými znakmi choroby sú príznaky zápalu pľúc, dýchavičnosť, krívanie a hnačky. Choré jedince neprijímajú potravu, majú výtok z nosovej sliznice a zápal spojiviek. Podozrivé a choré jedince je nevyhnutné odstrániť a spáliť.

Bakteriálne choroby

Paratýfus (salmonelóza). Choroby spôsobujú baktérie z roku Salmonella a trpí ňou najmä mladá zver. Nákaza môže byť už vo vajci, a keď sa mláďatá vyliahnu, sú zdrojom nákazy. Choré vtáky majú spustené krídla, našuchorené perie, sú ospanlivé, majú hnačky a trpia smädom.

V poľovných revíroch, kde sa táto choroba vyskytla, treba všetky vajcia z vonkajších znášok pred vložením do liahne i počas liahnutia dezinfikovať. Choroba sa môže preniesť na zajace, králiky, ale aj na človeka.

Cholera. Pôvodom choroby je baktéria Pasteurella multocida. Nakazia sa predovšetkým slabé a zlé živené jedince. Ochorenie sa šíri tráviacou sústavou. Zdrojom choroby je trus a hlien chorých vtákov. Choroba má prudký priebeh a už po niekoľkých hodinách môže jedinec uhynúť. Choré jedince sú ospalé, majú krvavú hnačku a z nosa im vyteká hlien.

Najlepšou prevenciou je udržiavanie dobrej kondície zveri prikrmovaním a dodržiavaním zoohygienických zásada. Pri zazverovaní sa vypúšťané jedince preventívne očkujú. Choroba je prenosná na pernatú, hrabavú a vodnú zver.

Tuberkulóza je chronické ochorenie, ktoré napáda všetky druhy vtákov. Spôsobuje ju baktéria Mycobacterium tuberculosis. Nákaza sa prenáša infikovanou potravou a vodou. Zviera postupne vychudne, trpí hnačkami a často kríva. Pri pitve vidieť na vnútorných orgánoch, najmä na pečeni a slezine, drobné uzlíky žltobielej farby. Pri napadnutí kostí sa uzlíky objavujú aj v kĺboch a v kostnej dreni.

Jedince s príznakom chronického ochorenia treba bezpodmienečne odstrániť a uhynuté kusy spáliť. Pri farmových chovoch je nevyhnutná dôkladná dezinfekcia objektov. Z bakteriálnych chorôb sa pri pernatej zveri môžu vyskytnúť listerióza, spirochetóza a týfus.

Parazitárne choroby

Jednotlivé druhy endoparazitov napádajú predovšetkým vnútorné orgány, najčastejšie tráviacu sústavu. Pri ich výskyte pozorujeme funkčné poruchy napadnutých orgánov, znížený príjem potravy, ktorý často vedie k úplnému vychudnutiu a zoslabnutiu organizmu. Choré zviera je ospalé, malátne a niekedy sa objavia aj nervové poruchy vyvolané účinkom toxických látok, ktoré vylučujú parazity.

Kokcidiózu spôsobujú cudzopasné jedno bunkovce z podradu Eimeridia, napríklad: Eimeria tenella, E. maxima, E. phasiani a podobne. Najčastejšie sa nakazia jarabičatá a bažančatá odchované v domácich podmienkach. Zdrojom invázie zvyčajne býva domáca hydina. Hlavným príznakom choroby je malátnosť, spustené krídla, našuchorené perie. Mláďatá neprijímajú potravu, ale pijú veľké množstvo vody. Majú vodnatý, krvavý hnačkový trus.

Vývojové štádia kokcídií, tzv. oocysty, sa vylučujú trusom z tela von a zamorujú okolité prostredie. Preto sa chovné priestory musia často čistiť a dezinfikovať.

Trichomonóza je parazitárne ochorenie vtákov, ktoré spôsobuje bičíkovec  Trichomonas galinae. parazituje najmä v ústnej dutine, hrvoli a črevách, niekedy v pečeni. Napadnuté zvieratá majú sťažené dýchanie, pootvorený zobák, v ústnej dutine sa vytvárajú žltkasté povlaky, v hrvoli guľovitý útvar veľkosti hrachu až orecha.

Histomonóza. Spôsobuje ju cudzopasný bičíkovec  Histomonas meleagridis. Nebezpečným ochorením je aj vtáčia malária (plazmodióza), ktorú spôsobuje cudzopasný jedno bunkovec Plasmodium gallinaceum, napáda červené krvinky. Priebeh choroby prakticky nemá príznaky a dodnes sa neurčil spôsob liečby.

Cudzopasné červy sa vyskytujú v mnohých druhoch a parazitujú najmä v tráviacej sústave, menej v ostatných častiach organizmu zveri. Škodia najmä tým, že z potravy odoberajú výživné látky, čo sa prejavuje chudnutím a zaostávaním v raste. Ďalej môžu poškodzovať orgány, dráždiť sliznicu prípadne vylučovať toxické látky, ktoré škodia hostiteľskému organizmu. Nákaza sa rozširuje buď priamo vajíčkami, ktoré sa do prostredia zveri dostanú priamo s výkalmi napadnutých jedincov a vodou, alebo znečisteným krmivom sa dostávajú do tela, kde pokračujú vo vývoji.

Takýmto spôsobom môžu napadnúť drobnú pernatú zver škrkavky, ktoré spôsobujú askaridiózu. Sú to červy bielej farby, dlhé 3 – 10 cm, parazitujú v tenkom čreve. Askardióza. Častými cudzopasníkmi v slepom čreve jarabíc a bažantov sú Heterakis gallinarum a H. isolonche, ktoré spôsobujú  heterakidiózu. Cudzopasné červy spôsobujú v tráviacej sústave ochorenie kapilariózu.

Niektoré červy potrebujú na svoj vývoj medzi hostiteľa. Z vajíčok sa vyvíjajú larvy, ktoré vniknú do medzi hostiteľa (slimáky, pôdne červy, hmyz). Zver sa nakazí zažraním napadnutého medzi hostiteľa.

Z tejto skupiny cudzopasných červov sú pre zver najnebezpečnejšie pásomnice, ktoré cudzopasia najmä v črevách mladých jarabíc a bažantov. Medzi hostiteľmi sú muchy, mravce, dážďovky a podobne. postihnutá zver trpí poruchami a je vychudnutá. pri veľkej invázii môžu pásomnice úplne upchať tráviacu sústavu. Pri vylučovaní toxických látok zveri často ochrnú končatiny. V umelých chovoch sa choroba lieči rôznymi preparátmi.

Syngamóza. V poľovných revíroch s vlhkými, močaristými miestami je to často rozšírená a veľmi nebezpečná choroba. Spôsobuje je červ Syngamus trachea, tzv. ypsilonový červ. Tento názov dostal preto, lebo samička so samcom je v trvalej kopulácii, čím vytvárajú podobu písmena ú podobu písmena Y. Do tela zvieraťa sa dostáva buď priamo vajíčkom a spolu s potravou, alebo zažraním napadnutého medzi hostiteľa, ktorým sú zvyčajne dážďovky alebo larvy niektorého hmyzu. Larvy žijú v dýchacej trubici, kde dráždia sliznicu, čím spôsobujú laterálne zápaly, alebo mláďatám môžu priamo upchať trubice a spôsobiť zadusenie. Liečenie je zložité, spočíva v inhalácii rozličných špeciálnych prípravkov.

Na povrchu tela zveri parazituje veľa ektoparazitov, ktoré sa živia najmä cicaním krvi, prípadne kožnými produktmi. Väčšinu z nich je schopná redukovať pernatá zver sama čistením peria a popolením. V určitých podmienkach, najmä v domácich a farmových chovoch, sa môžu endoparazity značne rozmnožiť. Cicaním krvi spôsobujú malátnosť, málokrvnosť, chradnutie a vychudnutie napadnutých jedincov. Niektoré z nich môžu prenášať nákazlivé choroby.

Najčastejším ektoparazitov pernatej zveri sú roztočík kurí (Dermanissus gallinae), švoly (Mallophaga), blchy a kliešte.

Knemidokaptózu behákov spôsobuje svrabovec (Cnemidocoptes mutans), ktorý parazituje v koži behákov.

Na odhmyzovanie zveri sa bežne používajú dotykové hmyzohubné prostriedky, ktorými sa vtáky buď priamo poprášia, alebo sa pridávajú na miesta, kde sa popolia.

Nenákazlivé choroby

Väčšiu časť nenákazlivých chorôb spôsobuje nedostatočná výživa. Ide najmä o kanibalizmus, krivicu, ozobávanie peria, skrivenie hrebeňa hrudnej kosti, perózu a všetky avitaminózy. Tieto choroby sa vyskytujú predovšetkým v domácich a farmových chovoch pri nesprávnom kŕmení,