Vírusové choroby

Myxomatóza je najnebezpečnejšia vírusová choroba, ktorá v celej Európe zdecimovala stavy králikov divých. Na zajace sa prenáša veľmi zriedkavo, na iné zvieratá a na človeka sa neprenáša. Pôvodca tejto choroby patrí medzi veľké vírusy. Choroba sa rozširuje znečistenou potravou, vzájomným kontaktom zvierat, okrem toho ju môže prenášať aj hmyz a dravce. Po niekoľkých dňoch choroby sa objavujú zdureniny na hlave a pohlavných orgánoch. Typickým prejavom je silný zápal očí spojený s výtokom hnisavého hlienu.

Uhynuté jedince treba spáliť a súčasne treba vystrieľať všetky podozrivé jedince. Výskyt tejto choroby treba hlásiť veterinárnej službe, ktorá stanoví ochranné pásmo a nariadi označenie zamoreného revíru výstražnými tabuľkami.

Besnota patrí medzi veľmi nebezpečné vírusové nákazy, ktoré sa prenášajú na väčšinu zveri, domáce zvieratá i človeka. Najväčšia koncentrácia je v centrálne nervovej sústave, slinných žľazách a slinách.

Hlavným prenášačom a rezervoárom tejto choroby sú mäsožravce, najmä líšky. Nákaza sa prenáša zvyčajne uhryznutím chorým zvieraťom alebo výlučkami (slinami) chorých zvierat.

Hlavné príznaky besnoty sú pri všetkých zvieratách rovnaké. Choroba má tri stupne:

• štádiu podráždenia
• štádium zúrivosti
• štádium ochrnutia

Voľne žijúca zver stráca plachosť a správa sa nezvyčajne, prestáva byť ostražitá, zatúla sa medzi pasúci sa dobytok, alebo prichádza aj do dedín a dvorov.

Pri pitve nemožno zistiť nijaké zmeny na vnútorných orgánoch, pretože ide o ochorenie nervovej sústavy. Pri podozrení na besnotu treba odstrelenú zver dopraviť na veterinárne ošetrenie a výskyt choroby sa musí okamžite hlásiť veterinárnej službe.

Bakteriálne choroby

Pseudotuberkulóza. Ochorenie spôsobuje baktéria Pasteurella pseudotuberculosis. Napáda všetky voľne žijúce hlodavce. Zvieratá sa ľahko nakazia pri pasení, pri dlhotrvajúcom vlhkom, chladnom počasí a pri silnom napadnutí endoparazitmi. Nákaza sa prenáša potravou, dýchacími cestami alebo poranením kože. Choré zvieratá sú vychudnuté a malátne. Pri pitve vidieť na pečeni a slezine biele hnisavé uzličky. Napadnuté a uhynuté jedince treba spáliť.

Stafylokóza (stafylomykóza)

Pôvodcom choroby je baktéria Staphylococcus pyogenes. Nákaza sa prenáša pohlavným stykom zvierat, ale môže ju prenášať cicavý hmyz, predovšetkým blchy. Charakteristickým prejavom choroby je tvorba hnisavých uzlíčkov (ložísk) v podkožnom tkanive a vo svale. Najvhodnejším obdobím pre výskyt choroby je skorá jar, keď sú zvieratá značne zoslabnuté, najmä po krutých zimách. Najlepšou ochranou proti stafylokóze je zimným prikrmovaním udržiavať dobrú kondíciu drobnej zveri.

Pasteurlóza je najčastejšie ochorenie zajacov a králikov divých. Pôvodcom je baktéria Pasteurella multiseptica, ktorá je v prírode značne rozšírená. Vyskytuje sa aj na slizniciach horných dýchacích ciest a v tráviace sústave zajacov. Pre zdravého jedinca je táto baktéria neškodná, ale na organizmus zoslabnutý hladovaním, prechladnutím, poranení atď. pôsobí patologicky. Choré zvieratá sú malátne, ospanlivé, ťažko dýchajú a z nosa im vyteká hnisavý hlienový sekrét. Pri chronickom priebehu choroby je zver vychudnutá. Uhynuté jedince treba spáliť a miesta nákazy asanovať.

Brucelóza je bakteriálna nákaza, ktorá spôsobuje baktéria z rodu Brucella. Vyskytuje sa najmä pri zajacoch, pri ostatnej zveri vzácnejšie a má zvyčajne chronický priebeh. Zdrojom infekcie sú drobné hlodavce, ktoré infikujú potravu, výlučky a trus napadnutých zvierat. Zver stráca plachosť a možno ju ľahko chytiť. Samce mávajú semenníky opuchnuté, so žltými uzlíčkami. Podobné uzlíky možno zistiť pri pitve v pečeni, na pľúcach a slezine. Choroba je prenosná i na ľudí. Po zistení nákazy musí veterinárna služba vyšetriť všetky zajace ulovené v revíri a ďalšie tri roky sa z neho nesmie premiestňovať živá zver (zákaz chytania).

Tularémia je nákazlivé ochorenie voľne žijúcich hlodavcov, najmä zajacov. Okrem zajacov a králikov divých sa táto choroba prenáša aj na iné druhy zveri a na človeka. Pôvodcom nákazy je baktéria Pasteurella tularensis. Prenáša sa priamym stykom, znečistenou potravou alebo ju prenáša cicavý hmyz (kliešte, ovady). Chorá zver stráca plachosť a možno ju ľahko chytiť. Uhynie asi po 7 – 10 dňoch. Pri pitve možno zistiť typické prasknutie sleziny, zväčšenú pečeň a zdurenie lymfatických uzlín.

U človeka má ochorenie podobný priebeh ako pri chrípke. Na mieste (obyčajné poranenie), kde infekcia vnikla do tela, sa tvorí vred a po niekoľkých dňoch spuchnú lymfatické uzliny.

Všetky uhynuté a odstrelené zvieratá je nevyhnutné spáliť. Pri manipulácii so zverou treba používať gumené rukavice. Je dôležité chrániť sa pred kliešťami a nesmie sa piť voda z nepreskúmaných vodných prírodných zdrojov. Nákaza sa pokladá za zlikvidovanú, ak sa v priebehu 3 rokov nevyskytne ďalší prípad ochorenia.

Parazitárne choroby

Pri zajacoch a králikoch, podobne ako pri pernatej zveri, parazituje v jednotlivých telesných orgánoch veľa druhov vnútorných parazitov.

Cudzopasný jedno bunkovec Toxoplasma gondii spôsobuje toxoplazmózu. Z tejto skupiny sú nebezpečné aj kokcídie, ktoré parazitujú najmä v črevných bunkách a vyvolávajú kokcidiózu.

Okrem cudzopasných jedno bunkovcov parazitujú vo vnútorných orgánoch, predovšetkým v tráviacej sústave, mnohé druhy cudzopasných červov. Z nich sú najviac rozšírené pásomnice a nitkovky. Nebezpečný je tenko hlavec zajačí – Trichocephalus leporis, ktorý parazituje na zajacoch a králikoch a spôsobuje trichocefalózu.

Z vonkajších parazitov sa pri malej srstnatej zveri často vyskytujú cudzopasné roztoče – svrabovce, ktoré spôsobujú nebezpečné kožné ochorenie svrab. Okrem nich parazitujú na koži aj niektorí zástupcovia cicavého hmyzu, najmä blchy a kliešte.