Poľovné palné zbrane sa skladajú z týchto častí:

- hlaveň

- záver

- bicí mechanizmus

- spúšťový mechanizmus

- poistný mechanizmus

- pažba

- mieridla

- vyťahovací mechanizmus

- vyhadzovací mechanizmus

- zásobovací mechanizmus

- kovanie

Hlaveň je najdôležitejšou časťou každej palnej zbrane. Má tvar rúrky, v ktorej sa pri výstrele premieňa chemická energia strelného prachu na pohybovú energiu strely. Okrem toho uvádza hlaveň strelu po výstrele do potrebného smeru. Skladá sa z troch na seba nadväzujúcich častí:

- nábojová komora

- prechodový kužeľ

- vývrt

Myslená priamka, ktorá prechádza stredom vývrtu hlavne sa nazýva os hlavne. Vývrt hlavne sa na výstrelnej strane končí ústim. Ukončenie hlavne za nábojovou komorou sa nazýva čelo hlavne.

Nábojová komora je zadná časť hlavne, ktorá prechodovým kužeľom nadväzuje na vývrt. tvarovo je prispôsobená na vloženie jednotného náboja. Nábojová komora sa uzatvára záverom.

Prechodový kužeľ spája nábojovú komoru, ktorá má väčší priemer, s vývrtom s menším priemerom. Prechodový kužeľ umožňuje vniknúť strele do vývrtu a zabraňuje tak nebezpečnému zväčšovaniu tlaku prachových plynov. Pri guľových zbraniach zabezpečuje pozvoľné zarezanie sa strely do drážok, aby sa strela v drážkach nezadierala.

Pri guľovnicových hlavniach zodpovedá kužeľovitý prechod z nábojovej komory do hlavne nielen zaoblenej, ale aj hrotitej strele.

Vývrt je vnútorná valcovitá časť hlavne , v ktorej sa tesne pohybuje strela. Brokové a flobertkové hlavne, v ktorej sa tesne pohybuje strela. Brokové a flobertkové hlavne majú hladký, guľovnicové drážkovitý vývrt.

Záver je zariadenie na zbrani, ktoré uzaviera a utesňuje náboj v nábojovej komore. Tlak prachových plynov, ktorý vzniká pri výstrele, pôsobí nielen na dno strely, ale cez dno nábojnice aj na záver a usiluje sa ho odsunúť od hlavne. Ak konštrukcia toto odsunutie umožňuje , ide o záver s uzavieraním. Používa sa pri opakovacích zbraniach.

Ak odsunutiu záveru bráni vhodný zamykací prvok, hovoríme o závere so zamknutím. Tento druh záveru sa používa najčastejšie a pri všetkých druhoch zbraní. Poloha, pri ktorej je záver najbližšie k čelu hlavne, je predná poloha záveru. Najvzdialenejšia poloha záveru sa vytiahne a vyhodí nábojnica, zasunie sa ďalší náboj do nábojovej komory, napne sa bicí mechanizmus, zatvorí a zamkne sa záver, pričom nastane výstrel, pokiaľ strelec nestisne spúšť.

Iný spôsob využitia tlaku plynov je odber malého množstva plynov z hlavne. Uvoľnené plyny, ktoré pôsobia na čelo piestu spojeného ťahadlom s nosičom závorníka, svojom tlakom uvedú do pohybu závorník a plnia tú istú funkciu ako plyny pôsobiace cez dno nábojnice na záver.

Na brokovniciach a kombinovaných zbraniach sa používajú najmä tieto druhy záverov:

- Greenerov

- Kerstenov

- Purdeyov

- Topleverov

- Scottov

- Rouxov

Guľovnicové závery majú valcovitý tvar s slúžia na vsunutie náboja do nábojovej komory, v ktorej ho pevne uzavrú. Skladajú sa z držadla, úderníka, pružiny a kľuky záveru, na ktorej je vyťahovač a 2 – 3 uzavieracie ozuby. Známe sú dva základné systémy záverov, a to Mauserov a Manlicherov.

Zamykacia dĺžka je vzdialenosť od čela záveru k dosadaciemu miestu v nábojovej komore, Nábojnice poľovných nábojov dosadajú v nábojovej komore buď okrajom dna, alebo dosadacím kužeľom. Z konštrukčných dôvodov býva medzi dnom nábojnice a čelom záveru alebo dnom lôžka určitá medzera, ktorá sa označuje ako záverová vôľa.

Bicím mechanizmom sa zapaľuje zápalka náboja, a tým vzniká výstrel. Hlavnými súčiastkami bicieho mechanizmu sú

- pružiny

- úderník

- zápalník

- záchyt úderníka

Bicí mechanizmus umiestnený na jednej základni sa nazýva zámka. Ak základňu zámky tvorí snímateľný zámkový plech, ide o postranné zámky, ktoré sa delia na predné, ak je bicia pružina umiestnená pred kohútom (kladivkom), a na zadné, ak je pružina umiestnená až za kohútom. Pri lôžkových zámkach tvorí základňu niektorá vnútorná plocha lôžkového záveru. Lôžkové zámky sa delia podľa polohy bicích pružín na sústavu Anson & Deeley a na sústavu Blitz. Bočné zámky s dvojitým záchytom kladivka o zreteľom na väčšiu bezpečnosť sa nazývajú holland – holland. Na zbraniach s vonkajšími kohútmi (lankasterky) sa bicie ústrojenstvo naťahuje ručne, so skrytými kohútmi (hamerlesky) samočinne pri otvorení záveru.

Spúšťový mechanizmus uvoľňuje napnutý bicí mechanizmus v okamihu výstrelu. Základnou súčasťou je spúšť, ktorá sa ovláda tlakom prsta na spodnú časť (jazýček), vyčnievajúceho zo zbrane. Spúšť uvoľňuje bicí mechanizmus buď priamo, spúšťovým ozubom, alebo nepriamo, prostredníctvom spúšťovej páky. Spúšť chráni spúšťový oblúčik. Súčasťou spúšťového mechanizmu je napináčik, ktorý zmenšuje odpor spúšte. Základnou súčiastkou napináčika je páka a po jej uvoľnení sa vychýli spúšťová páka. Páku napináčika poháňa pružina, ktorá sa pred použitím napináčika musí napnúť. Najbezpečnejšie používané napináčiky sú nemecké, dvoj jazýčkové a francúzske, jedno jazýčkové alebo aj spätné. Nemecký napináčik sa montuje najčastejšie na opakovacie guľovnice, francúzsky na guľobrokové a guľové dvojhlavňové zbrane, pri ktorý sa oba jazýčky využívajú.

Poistný mechanizmus (poistka) zabraňuje samovoľnému alebo nezámernému výstrelu, a preto musia mať poľovné zbrane aj pádovú poistku, ktorá zabraňuje výstrelu pri nezamknutom závere alebo náhodnom páde či otrase nabitej a odistenej zbrane s napnutým bicím mechanizmom.

Niektoré zbrane majú výstražníky, ktoré hmatovo a vizuálne informujú strelca, či je bicí mechanizmus napnutý alebo či je v hlavni náboj. Výstražníky majú podobu kolíčkov, zvyčajne sú po bokoch záverovej kľuky a po napnutí bicieho mechanizmu vystúpia nad obrys zbrane.

Vystrelená nábojnica sa z nábojovej komory vyťahuje vyťahovačmi a vyhadzuje sa zo zbrane vyhadzovačmi.

Jednohlavňové a viachlavňové zbrane sa nabíjajú ručným zasunutím náboja do nábojovej komory. Pri opakovacích a samonabíjacích zbraniach zasúva náboj do nábojovej komory záver. Zásobovací mechanizmus prisúva náboje až k záveru (nábojová schránka alebo zásobník).

Pažba je drevená časť zbrane, v ktorej sú uložené jej podstatné kovové časti. Umožňuje dobre a bezpečne ovládať zbraň, zalíciť a zamieriť. Časť pažby pod hlavňou je predpažbie, ktoré je vpredu ukončené nosom a vzadu prechádza do krku. Krk pažby zabezpečuje spoľahlivé uchopenie zbrane. Za krkom je najširšia časť pažby, tzv. hlavište, vrch hlavišťa je chrbát, ktorý sa končí pri krku nosom a na opačnej strane pätou. Pätapažby sa pri strieľaní opiera o plece. V strednej časti hlavišťa je vyčnievajúca časť – lícnica, o ktorú sa pri mierení opiera líce. Päta pažby je chránená pätkou, ktorá môže byť z plastu, gumová, zriedkavo kovová, prípadne navliekacia kožená alebo gumová pätka. Pätka nielen chráni pažbu, ale tlmí aj spätný náraz pri strieľaní a podľa potreby ňou možno pažbu predĺžiť.

Pažba má rozhodujúci význam na presnosť streľby. Zvykne sa hovoriť, že hlaveň „strieľa“ a pažba „triafa“. Veľmi dôležité je, najmä pri brokovniciach, aby bola pažba úmerná k postave strelca.

Pažby poľovných zbraní sa zhotovujú z orechového alebo z bukového dreva len zriedkavo sa používajú plasty.

Ak je pažba z jedného kusa, ide o jednotnú pažbu, ktorá je charakteristická pre guľovnice a malokalibrovky. Jednotné pažby sú buď celopažbové, pri ktorých nos predpažbia dosahuje až po ústie hlavne, a polopažbové, kde sa predpažbie končí asi v polovici dĺžky hlavne.

Pri zbraniach so sklopnými hlavňami (brokovnice a kombinované zbrane) sa pažby delia na dve samostatné časti, preto sa nazývajú delení pažby. Jednu časť tvorí predpažbie a druhú hlavište s krkom pažby.

Vystupujúca časť pažby pri krku hlavišťa sa nazýva pištoľová rukoväť. Podľa toho, či má pažba rukoväť a lícnicu, poznáme anglické pažby (bez pištoľovej rukoväti a lícnice), nemecké (s lícnou a úplnou rukoväťou), francúzske (s náznakmi pištoľovej rukoväti a lícnice), americké (s pištoľovou rukoväťou ale bez lícnice), Monte Carlo (zo zvýšeným chrbtom, väčšou lícnicou a pištoľovou rukoväťou)

Mieridlá sú zariadenia na hlavni, ktoré  slúžia na mierenie. Zbraň je právne zamierená, ak oko, mieridlá a zámerný bod sú v jednej priamke. Rozlišujú sa mechanické a optické mieridlá a podľa účelu mieridlá pre brokovnice a guľovnice.

Mechanické mieridlá sa skladajú z mušky a cieľnika, môžu byť otvorené a zatvorené (dioptrické). Cieľnik je zadná súčasť  otvorených mechanických mieridiel zo zárezom, ktorý sa robí podľa tvaru mušky. Môže byť pevný alebo regulovateľný, a to buď do výšky, alebo do bokov. Muška je predná časť mechanických mieridiel umiestnená pri ústi hlavne, zvyčajne má strechovitý profil (špicatý), hranolový alebo kruhový (perličkový). Dioptrický cieľnik je zadná časť mieridiel a namiesto otvoreného zárezu má priezorník (malý kruhový otvor), ktorý je umiestnený podstatne bližšie k oku ako otvorený cieľnik. Dioptrické mieridlá sa používajú zvyčajne pri pohyblivých cieľoch. Cieľnik na tropických zbraniach má tvar široko roztvoreného písmena V a umožňuje rýchlo a pohotovo zamieriť.

Pri optických mieridlách nahrádza funkciu cieľnika a mušky sústava objektívových šošoviek s jedným zámerným prvkom. Šošovky posúvajú cieľ a zámerný prvok akoby do jednej vzdialenosti od oka a strelec ich vníma rovnako ostro. Optickými mieridlami možno odstrániť zrakovú chybu strelca. Puškový ďalekohľad (puškohľad) je najpoužívanejším optickým mieridlom. V poľovníckej praxi sa najčastejšie používa pri guľovniciach.