Balistika je veda o pohybe strely. Rozlišujeme vnútornú balistiku (pohyb strely v hlavni až do jej opustenia), sem sa zvyčajne zaraďuje aj prechodná balistika - dodatočný účinok prachových plynov na strelu po opustení hlavne. Okrem toho poznáme vonkajšiu balistiku, ktorá je pre poľovnícke strelectvo najdôležitejšia a zaoberá sa pohybom strely mimo hlavne.

V okamihu, keď strela opustí hlaveň, hovoríme o výstrele. Dej, ktorý sa odohráva v hlavni pred výstrelom, sa nazýva vývin výstrelu a skladá sa z troch časových úsekov, zapálenie prachovej náplne, jej horením vznikajú rozpínavé plyny. Prvý impulz na výstrel je stlačenie spúšte, čím sa uvoľní úderník, jeho nárazom na zápalku sa zapáli zápalná zložka, vznikne plameň s vysokou teplotou, ktorý zapáli prachovú náplň. V okamihu, keď sa dá strela do pohybu, končí sa fáza záaplu a začína vlastné horenie prachovej náplne. Od tohto okamihu až do zhorenia prachovej náplne pôsobí na strelu veľký tlak a jej rýchlosť sa prudko zvyšuje. V ústi hlavne je rýchlosť strely najväčšia - úsťová rýchlosť Vu. Guľová strela sa pri prechode hlavňou zarezáva do drážok, pričom vzniká rotačný pohyb, ktorý trvá aj po opustení hlavne, a tým zabezpečuje strele stabilizáciu.

Sila plynov, ktorá dáva strele rýchlosť, pôsobí cez dno nábojnice na zbraň opačným smerom k remenu strelca. Tento pohyb zbrane sa nazýva spätný náraz. Prachové plyny, ktoré unikajú z ústia hlavne, svojim reaktívnym účinkom spätný náraz ešte zväčšujú. Preto je veľmi dôležité, ako si strelec zbraň zalíci. Pri chybnom zalícení si môže strelec rameno poraniť.

Pri streľbe z guľovníc je dôležité poznať prevýšenie dráhy strely, pretože zbraň je nastrelená len na jednú vzdialenosť a v poľovníckej praxi sa strieľa na rôzne vzdialenosti, čím sa menia polohy zásahov. Preto treba vedieť, či je táto odchýlka zanedbateľná, alebo treba preniesť zámerný bod.

Údaje o prevýšeniach dráhy strely sa uvádzajú v katalógoch streliva alebo v balistických tabuľkách. Hodnoty prevýšenia lebo zníženia pri zamierení puškohľadom sú menšie ako pri mierení smechanickými mieridlami. vyplýva to z toho, že zámernica ďalekohľadu je položená vyššie ako zámernica mechanických mieridiel. Najvätší dostrel guľovníc kalibrov s menším výkonom je do 3 500 m, s vysokým výkonom majú najvätší dostrel až 5 000 m.

Výška dráhy strely a jej prevýšenie nemajú pri brokovniciach v bežnej poľovníckej praxi veľký význam zo zreteľom na značný rozptyl brokov v cieli. Osobitným prípadom sú jednotné strely, a to zo zreteľom na množstvo druhov a rôzne konštrukcie brokovníc.

Maximálny dostrel hromadnej strely sa vypočítavá vynásobením priemeru brokov v mm číslom 100 (2mm - 200 m, 3,5 mm - 350 m, atď.).

Pri konštrukcii brokových kozlíc sa berie do úvahy určitý nadstrel, a to pre každú hlaveň iný, preto odporúčame každú brokovnicu, aj hlaveň, pred použitím jednotnej strely nastreliť.