Často môžeme počúvať, čítať, ako ten alebo onen  poľovník popisujú „majstrovské“ legendárne zásahy srnca na krk. Mnohí z nás im len ticho závidia a neskoršie, keď sa vyberú do lesa, tak sa ich snažia napodobniť. Veď to nemôže byť nejaký problém, trafiť srnca do krku. Flinta mi strieľa presne, optika je špičková, munícia tiež, oči mi slúžia, tak prečo nie.

Ešte sa na viac utešujeme, že buď srnec po výstrele na krk padne alebo utečie. No nič nie je čierno - biele a je potrebné si zvážiť nie len všetky výhody a nevýhody ale tiež možné dôsledky takejto streľby.

Streľba na krk srnca – šetrná k divine a posledná šanca vo vysokom poraste, alebo smutný dôvod neúspešnej dohľadávky a utrpenia zveri ? Pri mnohých loveckých stoloch sa tento malý cieľ stáva kontroverznou témou. V konečnom dôsledku je to na zodpovednosti každého strelca, či potiahne spúšť, alebo nepotiahne.

Len malé vychýlenie dráhy strely od chrbtice a z istej smrtiacej rany bude jedno bolestivé zranenie s nekalkulovateľnými následkami. A vtedy si môžete byť istý, že problém má jednoduchého menovateľa.

Vždy však budú existovať viac či menej dobré dôvody a motívy na to, aby sa namiesto na komoru strieľalo na krk srnca.

Prvým a mnohokrát považovaný za hlavný argument je finančné hľadisko. Veď dnes sa už môže kupovať divina aj od poľovníckych združení pri dodržaní stanovených podmienok. Radosť je predávať a kupovať  srnca s čistým zásahom na krk, keď je divina minimálne zničená a čas na čistenie a odratie je krátky. Ani najlepší zásah na komoru sa s týmto nemôže rovnať. Silný argument v dnešnej ekonomickej situácii, kedy sa väčšina poľovníckych združení snaží prežiť a preto väčšinu ulovenej diviny speňažuje.

Každý poľovník sa aspoň raz stretol s tým, že po zásahu na komoru zver neostala ležať na zemi, ale odbehla. Potom sa musel kus dohľadávať niekedy aj niekoľko stoviek metrov, čo si vyžadovalo nie len úsilie ale aj čas. Pri dobrom zásahu na krk srnca, ktorý zasiahne chrbticu, kus zhasne na nástrele.

V posledných desaťročiach prírodné prostredie zveri prešlo výraznou zmenou. Namiesto obrobených polí je možné pozorovať veľké lány monokultúr a namiesto pravidelne kosených alebo spásaných lúk sú tu zarastené plochy, ktoré sa len raz za rok mulčujú . Tieto monokultúry, ktoré srncovi zabezpečujú nie len potravu ale aj vhodný úkryt, tento neopúšťa. Preto poľovník často vidí len hlavu a krk. Podobnú situáciu môžeme vidieť aj v lesnom hospodárstve. Vytvára sa bohatá ponuka omladenia, čo spôsobuje, že srnca môžeme vidieť len po častiach, niekedy zrkadlo, behy, chrbát, hlavu alebo krk. Bez ohľadu na to, kde sa stretneme so srncom, na poli alebo v lese, streľba na krk sa stáva poslednou šancou na jeho ulovenie.  

Priznajme si kolegovia, každý z nás túži dokázať si sám sebe, že je majstrom v loveckej streľbe. Radi by sme používali frázy typu – Ja strieľam len na krk – alebo – Pre mňa existuje len výstrel na krk. A ako by niektorí z nás zapôsobili na ženské pokolenie.  Nehľadiac na to, že by sme získali prezývku – ostrostrelec. Niektorí si na takejto prezývke dosť zakladajú.

Ako sa niekedy hovorí, každá minca má dve strany. Aj v prípade streľby na krk musím uviesť argumenty, ktoré hovoria v neprospech takejto streľbe.

Položme si jednoduchú otázku – Disponujú poľovníci takými detailnými znalosťami o anatómii srnca, ktoré umožnia spoľahlivé zacielenie ?  Krk bokom stojaceho vyspelého srnca má v strede šírku iba 10 cm. Naproti tomu požadovaný cieľ chrbtica má šírku iba 4 cm. Ak sa ešte pozrieme detailnejšie na polohu chrbtice po celej dĺžke krku, zistíme, že smerom k hlave sa jej pozícia mení približne 

v tvare písmena S a posúva viac dozadu ( viď obrázok ). Pridajme si k tomu rozptyl a výkon flinty a budeme si musieť priznať, že úspešný zásah na krk nie je ľahké dosiahnuť. Toto sa bude zhoršovať s rastúcou vzdialenosťou streľby.

V mnohých prípadoch sa so srncom stretneme za zhoršených svetelných podmienok. Malý cieľ krk s vertikálnou kontúrou v lese, kde prevládajú zvislé línie, je potom ťažké prečítať. Podobná situácia sťažuje určenie polohy hlavy a tým určiť presný priebeh chrbtice.

Pre úspešné zasiahnutie malého cieľa, akým je krk, je potrebný aj dostatočný čas. A práve ten je v prípade streľby na krk proti strelcovi.

Zriedka bude stáť srnec v kľude dlhšie ako pár sekúnd, čo je veľmi málo pre zasiahnutie 7 cm široké pásmo. Toto pásmo je zložené zo 4 cm chrbtice = okamžitá smrť a 3 cm hrtan a krčná tepna = poranenie s následkom smrti.

Ako som uviedol vyššie, pri čistom zásahu na krk dochádza len k minimálnemu poškodeniu diviny. To je síce pravda, ale keď sa na to pozrieme z pohľadu hygieny diviny ( viď článok na tejto web stránke ) situácia okolo kvality diviny sa výrazne mení. Zásah v oblasti krku zvyšuje biologické zaťaženie diviny, čo znamená, že dochádza k výraznému šíreniu baktérií v tele zveri. Keď sa pozrieme na výsledky testu, ktorý bol publikovaný v odbornej poľovníckej tlači  na vzorke 100 ks srnčej zveri, tak zistíme, že v prípade zásahu len v oblasti komory a čase 30 minút medzi zásahom a vývrhom  došlo len k 3% silnému biologickému zaťaženiu t.j. šíreniu baktérií v tele zveri. Iná situácia nastala pri zásahu v oblasti krku, kde pri čase 2 hodín medzi zásahom a vývrhom došlo až k 33,3% silnému biologickému zaťaženiu t.j. šíreniu baktérií v tele zveri. Niekto môže namietať, že k tak masívnemu šíreniu baktérií došlo až po 2 hodinách. Ale jednoduchou matematikou si môže zistiť, že po 30 minútach ( ¼ z 2 hodín ), ako tomu bolo pri zásahu v oblasti komory, došlo k 8,3% silnému biologickému zaťaženiu, čo predstavuje skoro 3-násobok toho, čo bolo pri zásahu v oblasti komory.

Tak akú kvalitnú divinu potom predávame a čo dotyčný odberateľ kupuje ?

Cieľom článku nie je niekomu zakazovať streľbu na krk, ale poukázať na prípadné nepriaznivé dôsledky, ktoré je potrebné zvážiť. Ten kto by chcel vstúpiť na tento tenký ľad, si to môže  jednoducho vyskúšať. Nie je nutné aby to skúšal pri ostrej streľbe na zver. Jednoducho stačí, aby zašiel na strelnicu, postavil si terč srnca vo vzdialenosti 30m a 60m a v dobe 5 sekúnd zacielil a vystrelil na krk srnca. Streľbu môže opakovať aj niekoľkokrát napr. 3 alebo 5 rán a následne zistiť ako na tom je. Pre porovnanie si môže vystreliť za rovnakých podmienok na oblasť komory.

Samozrejme, že takáto streľba vypovedá len o mieste dopadu strely, ale nepovie nič o účinnosti zásahu t.j. ako sa bude správať samotná strela pri prechode oblasťou krku. Každá strela vyžaduje pre svoju deformáciu alebo rozloženie určitú hĺbku tela. A keď si porovnáme hĺbku krku s hĺbkou oblasti komory, tak výsledok je jednoznačný. Veď oblasť komory má u vyspelého srnca šírku približne 20 cm a hĺbku 26 cm.

Aj keď sa medzi nami nájdu skutočný majstri, ktorí strieľajú na krk, tak netreba zabúdať na staré príslovie

Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.

Tak čo kolegovia, streľba na krk nemôže byť problém ?