Schopnosť strely usmrtiť zasiahnutú zver je smrtiaci účinok strely. Strela pôsobením svojej pohybovej energie prestrelí zasiahnutý cieľ alebo ho inak rozruší, pričom sa deformuje. Prostredníctvom deformácie odovzdá získanú dopadovú energiu živému organizmu. Najúčinejšia je hríbová deformácia strely, pričom sa zachová 65 - 70 % z hmotnosti strely. Pri prenikaní strely cieľom vzniká na jej špičke tlak, ktorého veľkosť závisí od veľkosti odporu hmoty a rýchlosti strely. Najväčší tlak vzniká pri dopade strely na cieľ, kde je jej rýchlosť najväčšia.

Ak vznikne priestrel živého organizmu, strela neodovzdala cieĽu všetku energiu, ale len takú, aký jej kládla zasiahnutá hmota odpor. Zvyšok energie nesie zo sebou ďalej.

Reakcia, ktorú vyvolá strela s rýchlosťou aspoň 70 m.s-1 v čase prenikania živým organizmom, sa nazáva šok. Okamžité usmrtenie šokom sa v súčasnosti pokladá za optimálny výsledok smrtiaceho účinku strely. Pri malých dopadových rýchlostiach strely (do 400 m.s-1) je tlak na špičke malý, preto je aj účinok strely menší.

Broky so zreteľom na guľatý tvar sú mimoriadne účinné, ale aj v tomto prípade je vyvolanie šoku pri zásahu zveri dôležité. Broky musia odovzdať cieľu čo najviac energie, ale pritom musia preniknúť dostatočne hlboko, preto nesmie byť dopadová rýchlosť brokov nižšia ako 200 m.s-1. Na odovzdanie úmerného množstva energie treba cieľ zasiahnuť určitým počtom brokov. Priemer brokov treba voliť primerane k veľkosti zveri.