Jedného krásneho slnečného dopoludnia som sedel pri jazere a chytal som pleskáče. Okolo bol brehveľmi kamenistý s veľkými balvanmi. Voda bola ako zrkadlo.

Ryby o moju návnadu však nejavili záujem a tak som len sledoval prírodu okolo. Niekoľko metrov odo mňa som zazrel nejaký pohyb. Keď som sa pozrel bližšie, všimol som si užovku. Pomaly sa priblížilak vode a ľahučko a ticho sa do nej spustila. Po krátkej chvíľke sa vynorila a v papuľke mala naježeného ostrieža. Ten sa statočne bránil a ježil ostré lúče chrbtovej plutvy a žiabier.

Užovka si prekvapivo pomohla. Odplazila sa na tvrdé miesto a hneď po tom, ako sa skrútila do špirály, veľmi prudko sa vymrštila. Vyletela dopredu a celou silou udrela rybou o zem. Ostriež hneď po tomznehybnel. Užovka si ho pokojne obrátila a hlavičkou si ho pomaly vsunula do papuľky. Potom sav pokoji odplazila na miesto, kde strávila svoj obed.

Nakoniec sa zadarilo aj mne. Chytil som pleskáča a dvoch karasov.

Na tento zážitok budem spomínať ešte dlho.