Často sa stáva, že ľudia v prírode narazia na „opustené“ mláďa.
Vtedy sa mnohí z nás chcú zahrať na hrdinov a zachrániť opustené roztomilé zvieratko. Do opatery si najčastejšie berieme srnčatá a jelenčatá, odborníci evidujú aj pokus o záchranu mláďat diviačej či zajačej zveri.

Ľudia bez skúseností by sa nemali snažiť živočícha sami ošetrovať. Ak sa jedná o zraneného vtáka vypadnutého z hniezda alebo akékoľvek mláďa, najviac zvieratku pomôžu, ak zavolajú kompetentného pracovníka Štátnej ochrany prírody alebo iných pracovníkov organizácií. V žiadnom prípade by si zvieratá nemali brať domov v snahe zachrániť ich.

Neprirodzené správanie ako strata plachosti, ovísané krídla, znížené únikové reakcie, neprirodzené držanie tela alebo viditeľné zranenia sú jednoznačným signálom, že je živočích zranený.

Ak stretnete srnča či jelenča, ktoré sa vám zdá opustené, nesnažte sa mu pomáhať. Svojím správaním by ste pravdepodobne ukradli mláďa matke. Osamotené mláďa pravdepodobne nie je naozaj opustené. Matka svojho potomka pravidelne necháva osamote na určitý čas zatiaľ čo zháňa potravu. Menej času s ním trávi najmä v prvom týždni života - znižuje tak riziko, že ho odhalí predátor.

Srnčatá či jelenčatá majú tesne po narodení omnoho menej intenzívny pach ako dospelé jedince. Vďaka ochrannému sfarbeniu srsti zasa výborne splývajú s prostredím. Pri nebezpečenstve spravidla neunikajú, skôr sa nehybne pritláčajú k zemi.