Každý poľovník netrpezlivo čaká na prvý sneh a poľovačku na líšky. Výnimkou som nebol ani ja a tak som sa v skoré decembrové ráno vybral do revíru. Kým sa začalo rozvidnievať, bol som už tam a sledoval som krásny výhľad na zasneženú prírodu. Namiesto líšky som sa však po krátkej chvíli dočkal hustého sneženia a tak som sa musel vybrať späť domov.

Snežilo celé dopoludnie, no keď neskôr vyšlo slnko a sneh už len poletoval, vybral som sa späť do revíru. Snehu bolo takmer po kolená.

Po chvíľke opätovného obdivovania zasneženej krajiny sa mi naskytol úžasný pohľad. Zbadal som líšku a pomalým krokom som sa k nej približoval. Smerovala k potoku a lovila myšky ukrývajúce sa v zemi. Líška sa približovala stále bližšie k potoku a mne napadlo, že sa plánuje dostať na druhú stranu poľa. Preto som pridal do kroku a ukryl som sa v hustom tŕni.

Keď mi líška vošla priamo do záberu, srdce sa mi rozbúšilo a tak som neváhal a vystrelil som. Líška sa na znak a rozbehol som sa k nej, aby som ju dostrelil. Hneď na to, ako ma líška zbadala, sa aj napriek tomu, že bola postrelená dala na útek. Druhá guľka ju minula. Nasledoval som ju, predsa som ju nemohol nechať len tak.

Po pol hodine motania sa popri potoku a čakaní na líšku sa zjavila priamo predo mnou a tak som vystrelil aj tretíkrát. Líška však aj napriek zásahu zabočila do potoka a stratila sa mi z dohľadu. Na nástrele som okrem iného uvidel aj odstrelenú prednú nohu. Vedel som, že ranená líška ďaleko neutečie a tak som sa vybral po pofarbenej stope. Po pár metroch som ju našiel, keď sa práve snažila ukryť po korene stromu.

A tak som teda štvrtýkrát vystrelil priamo do krku a ukončil som jej trápenie. Po vytiahnutí líšky spod stromu som si všimol, že prvým výstrelom som jej zasiahol jednu nohu, druhým som odstrelil tú druhú.

Možno to znie ako výmysel. Ani ja by som tomu neuveril, pokiaľ som to nezažil.