O líške obyčajnej ako o najrozšírenejšej divožijúcej šelme sa môžeme z akýchkoľvek zdrojov dozvedieť veľa. Napríklad že žije v brlohoch, ktoré sú pod zemou a majú niekoľko otvorov. Líška loví od večera do rána len počas tuhých zím, v období odchovu mláďat aj cez deň. Pária sa koncom zimy, kedy sa v lesoch ozýva ich hlavné brechanie. Po 56 dňoch sa v brlohu vyliahnu líšťatá a tam sú s líškou až do jesene.

Líška sa živí prevažne hlodavcami, uhynutou zverou, ale v núdzi dokáže napadnúť aj menšie sŕňa.

Lov líšky je dovolený počas celého roka, takže nemá ochranu ani v čase odchovu mláďat. Túto okolnosť treba posudzovať aj s vedomím, že líška je najvážnejším a najnebezpečnejším zdrojom besnoty.

Je líška naozaj taká škodlivá ako sa o nej hovorí? Súhlasná odpoveď platí vtedy, ak ide o líšku žijúcu v oblastiach s prevahou malej zveri. Spoločenský cit sa u líšky obmedzuje len na obdobie odchovu mláďat. V ostatnom období platí čo jedinec, to konkurent.

V jednej knihe zaoberajúcej sa touto tematikou sa píše: „Pokým je líška sama, obmedzuje sa len na malú korisť v najnevyhnutnejšom množstve. V čase, keď je dostatok lesných plodov, živí sa takmer výlučne nimi. Keď však odchováva mláďatá, nie je pred ňou bezpečné ani zatúlané srnča, ani tetrov.“ Líška je schopná nanosiť mláďatám aj také množstvo potravy, ktoré je nemožné skonzumovať.

Starostlivosť o dostatok potravy je príčinou toho, že líška chodí často na riskantné „výjazdy“. Neraz sa vyberie do tesnej blízkosti ľudských obydlí v obciach či osadách a netrpezlivo čaká na možnosť zaútočiť na korisť.

Kvôli spôsobu lovu ju ľudia označujú za „prefíkanú“.

ISBN 0231-8768 Poľovníctvo a rybárstvo 1997