Bizóny z východu: V Poloninách pri Hostoviciach môžete mohutné zubry vidieť na niekoľko metrov aj z auta
Ako sa najväčším zvieratám karpatskej divočiny po 17 rokoch darí vo voľnej prírode na divokom severovýchode, ako im pomáhajú miestni nadšenci a prečo ich poľovníci a družstevníci neznášajú.
V decembri 2004 bolo v Poloninách do voľnej prírody vypustených päť zubrov. Dnes ich tam v dvoch čriedach žije viac ako 60 / NP Poloniny
Koncom 19. storočia boli na pokraji vyhynutia. S tisícovými čriedami bizóna amerického (Bison bison) žili po stáročia vo vzájomnej rovnováhe pôvodní obyvatelia Ameriky – Indiáni. Bieli prisťahovalci ho za niekoľko desaťročí takmer úplne vystrieľali.
Jeden z najslávnejších indiánskych náčelníkov Sediaci Býk (Sitting Bull) dostal meno podľa zvláštneho správania bizónov, ktoré Indiáni dobre poznali a rešpektovali.
Bol totiž dôležitý pre prežitie obidvoch druhov. Práve kvôli sediacim býkom sa v adrenalínovej vášni lovu mladí indiánski lovci uprostred bizóních stád museli v istom momente naučiť ovládnuť svoj lovecký pud.
Ak bolo prežitie bizónieho stáda lovom Indiánov kriticky ohrozené, staré býky si začali hromadne sadať na zem. Aby vlastným telom chránili svoje samice a mláďatá. To bol pre Indiánov signál na okamžité ukončenie lovu.
Vladislav Juško vo svojej veterinárnej ambulancii. Zubrom v Poloninách sa venuje už osem rokov / KOŠICE ONLINE
Takmer ich vyhubili
„V ten deň som mal také divné tušenie. Že ich pôjdem pohľadať a pozrieť. Išiel som do lesa nad Poľanou. Tam som ich začul, ale nechcel som ich plašiť. Uhynula ešte v ten deň. Streliť ju museli deň predtým. Na krku mala obojok s funkčnou vysielačkou. O týždeň nám zavolal jeden poľovník, že je v potoku. Sčasti už bola zožratá. Zarazilo ma, že v hrudníku mala nožom vyrezanú veľkú dieru. Vyzeralo to tak, že tam niekto hľadal projektil. Aby ho nemohli identifikovať.“
Veterinár Vladislav Juško zo Sniny našiel pred dvoma rokmi v potoku pri obci Hostovice zastrelenú zubriu samicu.
V roku 1924 žilo vo voľnej prírode na celom svete iba 66 jedincov tohto nádherného veľkého bylinožravca, ktorý bol kedysi bežne rozšíreným druhom v lesoch a na lúkach celej Európy.
„Zubor hrivnatý vyhynul vo voľnej prírode na začiatku 20. storočia v dôsledku nadmerného lovu, vysokej početnosti iných veľkých cicavcov, pasenia domáceho dobytka v lesoch, vojny a politickej nestability,“ píše sa na webovej stránke Štátnej ochrany prírody v článku k 15. výročiu života zubra hrivnatého (Bison bonasus) v Národnom parku Poloniny.